Klub československých turistov (skratka KČST) bol spoločenskou organizáciou, ktorá pôsobila v Česko-slovensku v rokoch 1918 – 1939 a 1947 – 1949. Po založení Česko-slovenska v roku 1918 a po rozšírení jeho pôsobnosti na Slovensko a do Podkarpatskej Rusi došlo k premenovaniu pôvodného Klubu českých turistů na Klub česko-slovenských turistov. Klub zanikol v roku 1939 dôsledkom vojnových udalostí a odtrhnutia sa Slovenska.
Do roku 1918 účinkoval na území Slovenska Uhorský karpatský spolok a iné turistické organizácie pôsobiace v bývalom Uhorsku. Po skončení prvej svetovej vojny vznikla priaznivá situácia, ktorá dovolila zakladať na nových princípoch turistické spolky.
Na území Rakúsko-Uhorska, v českých krajinách, v roku 1888 bol založený Klub českých turistov. Po zániku mocnárstva a po ukončení prvej svetovej vojny klub svoju činnosť obnovil a 13. novembra 1918 sa premenoval na Klub česko-slovenských turistov (KČST). Jeho prvým predsedom bol Jiří Guth – Jarkovský. V roku 1918 mal KČST vo svojich 53 odboroch takmer 5 000 členov. V máji roku 1920 valné zhromaždenie KČST do nových stanov zakotvilo župy, ktoré začali účinkovať aj na Slovensku.
Prvý slovenský odbor KČST vznikol 22. augusta 1919 v Bratislave, ďalší 28. februára 1920 v Poprade. Dňa 28. marca 1920 sa valné zhromaždenie Tatranského spolku turistického v Liptovskom Mikuláši rozhodlo na návrh z Prahy pre zlúčenie s KČST. K nim sa pridali ďalšie slovenské skupiny v Nitre, Kremnici, Levoči, Štubnianskych Tepliciach, Dolnom Kubíne, Žiline a Košiciach a potom v roku 1921 ďalších deväť. Bolo založené Družstvo Demänovských jaskýň, v ktorom mal KČST majetkový podiel.
Od roku 1922 začali v Česku i na Slovensku vznikať turistické župy KČST. Na Slovensku bola župa Malokarpatská, Považská, Fatranská, Stredoslovenská, Podtatranská a Východoslovenská. Klubovú činnosť začal propagovať Miloš Janoška, ktorý vydával časopis Krásy Slovenska. Po ňom prevzal vedenie redakcie odbor KČST v Liptovskom Mikuláši. Stredoslovenská župa KČST navrhla v roku 1926 zaviesť osobitnú známku v hodnote 1 Kč na podporu stavebných investícií.
Vo februári 1928 sa predsedom Slovenskej komisie KČST, stal Gustáv Nedobrý. Komisia sa usilovala o decentralizáciu turistiky, pri zachovaní jednotnosti KČST. Bola to reakcia na výhradne české vedenie klubu za malej účasti slovenských činovníkov. V roku 1928 bola otvorená nová chata KČST na Kráľovej studni. V roku 1928 Štefánikova chata pod Ďumbierom. V roku 1928 bolo na Slovensku 46 odborov KČST a 6 335 členov. Podtatranská župa sa rozdelila na Tatranskú a Slovenský kras. Na valnom zhromaždení KČST v Tatranskej Lomnici 19. mája 1929 po V. Paulínym, prevzal funkciu prvého podpredsedu miesto minister Dr. Juraj Slávik. V roku 1929 klub rozhodol o výstavbe chaty KČST pod Rysmi. Bola odovzdaná do užívania v roku 1933.
Miestne odbory KČST aktívne spolupracovali so štátnymi orgánmi. Za ich pomoci vzniklo na Slovensku 17 nových nocľahární pre mládež, ktoré v roku 1928 poskytli bezmála 6 000 prenocovaní. V roku 1928 členovia vyznačili na Slovensku 14 843 km turistických trás.
Aktívne si KČST viedol v medzinárodnej spolupráci. Od roku 1926 bol členom Asociácie slovanských turistov, ktorá združovala organizácie turistov v ČSR, v Poľsku, Bulharsku a Juhoslávii. Valné zhromaždenie KČST v máji 1930 rozhodlo o zriadení lyžiarskej komisie a horolezeckej sekcie pri ústredí.
Klub na Slovensku vydával turistické periodiká. Okrem celoštátneho časopisu, vychádzali Krásy Slovenska. Od roku 1932 vydával odbor KČST v Novom Smokovci dvojtýždenník Vysoké Tatry. Odbor KČST v Bratislave vydával od roku 1921 Vychádzkový zvestník.
V roku 1938 bolo na Slovensku v 8 turistických župách 70 odborov KČST, združujúcich 10 095 členov, čo predstavovalo takmer pätinu všetkých odborov a asi desatinu všetkých členov KČST.
Po zániku Československa sa v januári roku 1939 slovenskí turisti odtrhli a založili si svoj Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý existoval do roku 1949. KČST formálne prestal existovať. Po roku 1945 bola obnovená činnosť Klubu českých turistů. V r. 1947 bola obnovená činnosť KČST ako strešná organizácia združujúca KČT a KSTL. Skôr ako došlo k oživeniu celoštátnej organizácie KČST bola v novej povojnovej republike uplatnená koncepcia jednotnej telovýchovy. Dovtedajšie športové a turistické organizácie boli postupne začlenené v r. 1948 do JTO Sokol a neskôr do Československého zväzu telesnej výchovy. Po roku 1989 obnovil svoju činnosť Klub českých turistů a na Slovensku Klub slovenských turistov.[1]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klub československých turistů na českej Wikipédii.