Katedrála Notre-Dame v Reims vznikla na žiadosť reimského arcibiskupa vybudovať katedrálu, ktorá by zodpovedala významu udalosti korunovácie francúzskych kráľov. Stavba sa začala po požiari v roku 1210 za vlády kráľa Filipa II. Korunovácia Ľudovíta VIII. (1223) a Ľudovíta IX. Svätého (1226) sa konala uprostred staveniska. Nová stavba sa vyznačuje najvyššou dosiahnuteľnou jednotou.
Dejiny
Katedrála v Reims je nesporne majstrovské dielo francúzskej vrcholnej gotiky. Zvláštnosťou tejto katedrály je nielen jej účel ako miesto pre korunováciu, ale i jej sochárska výzdoba, ktorá je rozšírená až na vnútornú stranu západného portálu. V sochárskej tvorbe sa prejavuje politický význam hodnostárov, ktorí ju využívali.
Stavitelia pri stavbe využili vzor zo Chartres s výnimkou niektorých obohacujúcich detailov z miestnej tradície. Sochárska práca bola v stredoveku plne v službách náboženstva ako didaktický prostriedok a súčasne liturgická potreba. Tesanie a rezanie sôch, s výnimkou využitia na výzdobu architektúry interiérov a exteriérov, sa v stredoveku robilo v závislosti na liturgických potrebách.
