V roku 1134 vyhorela západná dvojica veží pôvodnej katedrály..[1] Západné priečelie s dvojicou veží bolo po tomto požiari novovybudované v neskororománskom štýle. V roku 1194 vyhorela katedrála opäť. Po tomto požiari bolo rozhodnuté o postavení kompletnej ranogotickej novostavby. O podobe pôvodnej svätyne sa nevie veľa, lebo trosky starej stavby boli pri prácach na gotickej novostavbe kompletne odstránené. Zachované bolo len spomenuté, v polovici 12. storočia vybudované, západné priečelie s vežami.
Budovanie novostavby začalo hneď v roku 1194.[2]. Architektonicky vychádzala z novších častí katedrály v Soissons. Stavba prebiehala veľmi rýchlo. Južný portál katedrály bol, vrátane sochárskej výzdoby, dokončený v roku 1206, v roku 1215 bol dokončený severný portál a tiež západne rozetové okno v západnom priečelí. Zvýšená bola i dvojica západných veží. Pred rokom 1221 bol zaklenutý chór, pretože v tom roku tu boli umiestnené chórové lavice. Transept bol dokončený až okolo roku 1240. Plánovaná dvojica veží transeptu nebola postavená, rovnako ako iná plánovaná dvojica veží flankujúcich chór. Realizovaná nakoniec nebola ani veža nad krížením. Katedrála bola slávnostne vysvätená 24. októbra1260 za prítomnosti francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Obohacovaná o ďalšie, skôr drobnejšie stavby, napríklad niektoré kaplnky, bola i neskôr.[1]
Opis
Katedrála je vybudovaná na základnom katedrálnom pôdoryse. Skladá sa z polygonálne, siedmimi stranami dvanásťuholníka ukončeného chóru, trojloďového, bazilikálne utváraného transeptu s krížením a totožne utváraného západného súlodia. Západné priečelie je spevnené dvojicou veží, chór obieha dvojloďový ambit s trojicou kaplniek. Rebrová krížová klenba je nesená zväzkovými príporami v pomerne hustom rytme, pretože klenbové travé prevýšených stredných lodí a chóru majú pomer strán 1:2. Štruktúra steny hlavnej lode i chóru je trojdielna, členená medziloďovými arkádami nesenými piliermi tvorenými spojnicou mohutného valcového stĺpu zo štyroch priložených polostĺpov, nad nimi zónou trifória a rozmerných okien.
Hoci má katedrála ohromné rozmery (dĺžka 130 metrov, šírka 32 (loď), 46 (transept) metrov, výška 37 metrov, rozpätie klenieb 16,4 metru), nepôsobí vznosne, ale skôr ťažko a mohutne. K tomu prispieva tiež zasklenie vitrážami, ktoré spôsobujú v priestore chrámu výrazné prítmie.[3]
Výzdobu katedrály sprostredkovávajú najmä zmienené mnohofarebné vitráže osadené celkovo v 176 oknách. Ďalším výrazným výzdobným prvkom je sochárska výzdoba, osadená na portáloch a na chórovej prepážke, kde je umiestnených spolu asi 200 sôch.
Význam
Katedrála v Chartres je najvýznamnejšou mariánskousvätyňou vo Francúzsku. Tomu zodpovedá i jej architektonické stvárnenie. Bola vybudovaná ako druhá z troch najvýznamnejších gotických katedrál vo Francúzsku (prvá bola parížska Notre-Dame, tretia v Reims). Preto je katedrála v Chartres väčšia a vyššia než Notre-Dame v Paríži.[3]
To, že katedrála pôsobí pomerne ťažko, je dané použitím výrazne predimenzovaných architektonických prvkov. Napríklad piliere majú priemer 370 cm, čo v porovnaní so vzorom katedrály v Soissons, kde majú piliere priemer len 140 cm, dobre ukazuje zámernú predimenzovanosť všetkých prvkov. K tomuto mohutnému, ťažkopádnemu výrazu stavby prispieva i temnota interiéru. Katedrála má totiž skutočne pôsobiť dojmom pevnej, nepohnuteľnej, prakticky večnej stavby.[3]
Z hľadiska vývoja gotickej katedrály je dôležité masívne použitie vitráží, vložených do lancetových okien zavŕšených obrovskými rozetami, ktoré sú predstupňom neskorších kružieb. Významný je tiež podiel sochárskej výzdoby, ktorý ešte vzrástol na nasledujúcej katedrále v Reims. Pozoruhodný je aj labyrint v dlažbe katedrály dokazujúci suverénnu znalosť aplikovanej geometrie u anonymných stavebných majstrov.[3]
