Narodil sa do bohatej rodiny. Od roku 1966 bol štátnym tajomníkom pre Šport vo Francovomfašistickom Španielsku a stal sa tiež predsedom Španielskeho olympijského výboru a členom MOV. V rokoch 1974 až 1978 bol podpredsedom MOV, v rokoch 1977 až 1980 bol veľvyslancom Španielska v Sovietskom zväze a Mongolsku a v roku 1991 ho španielsky kráľ Juan Carlos I. povýšil do šľachtického stavu.
Po Letnej Olympiáde v roku 1980 rezignoval na post predsedu MOV Lord Killanin a Samarancha zvolili za jeho nástupcu. Samaranch zabezpečil olympijskému hnutiu významných sponzorov a uzavrel dohody s televíznymi spoločnosťami, čím finančne ozdravil olympijské hnutie. Hoci Letná Olympiáda v roku 1984 bola ešte bojkotovaná Východným blokom, počet štátov združených v MOV a participujúcich na Hrách rástol s každou nasledujúcou Olympiádou. Samaranch tiež chcel, aby sa Hier zúčastnili tí najlepší športovci, čo postupne viedlo k akceptácii profesionálnych športovcov.
Medzi ďalšie Samaranchove úspechy sa radí reštrukturalizácia MOV a dosiahnutie, že Letné Hry v roku 1992 sa konali v jeho rodnej Barcelone.
Napriek tomu bol Samaranch rozporuplnou osobnosťou a dostalo sa mu nemálo kritiky najmä z radov bývalých športovcov, politikov a tlače. Samaranch bol podstatou byrokrat a do istej miery politik fašistického režimu generála Francisca Franca, čo bolo podľa niektorých nezlučiteľné s funkciou predsedu MOV. Podľa kritikov bol Samaranch autoritárskym vládcom a odmietal kritiku zvnútra i zvonka MOV, pričom rozhodnutia MOV boli často zahalené rúškom tajomstva. Počas Samaranchovho vedenia MOV sa vyskytlo množstvo prípadov korupcie členov organizácie, najmä prijímania výhod od kandidátskych miest a krajín. Počas posledných rokov na čele hnutia Samaranch potlačil niektoré z týchto excesov, ale je mu vytýkané, že o nich musel počas celého svojho predsedníctva vedieť a začal konať až po nátlaku médií, najmä po škandále okolo Zimnej Olympiády v Salt Lake City, ktorá sa konala v roku 2002.
Jedným z najväčších Samaranchových úspechov ostáva finančná záchrana MOV. MOV bol v kríze od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia a Hry boli takou mimoriadnou záťažou pre hostiteľské mestá, že sa zdalo, že ďalšie mestá, ktoré by túto záťaž prijali bude čoraz ťažšie nájsť. Pod Samaranchovým vedením však MOV vypracoval nové globálne zmluvy so sponzormi (pričom vybral celosvetových sponzorov, miesto toho, aby umožnil vybrať národným hnutiam lokálnych sponzorov) a uzavrel nové dohody s televíznymi spoločnosťami. Tieto dohody priniesli MOV milióny dolárov. Každopádne, ako MOV so získanými peniazmi nakladá je súčasťou špekulácií a kritiky.
V roku 2001 sa už o post predsedu Samaranch neuchádzal. Nahradil ho Jacques Rogge. [1] Samaranch sa stal doživotným čestným predsedom organizácie.
Zomrel v nemocnici v Barcelone, kde bol hospitalizovaný pre problémy so srdcom. Samaranch bol ženatý od roku 1955, jeho manželka Maria Teresa Salisachs Rowe (* 1931) známa ako „Bibís“ zomrela v roku 2000. [2] Mali dve deti; syn Juan Antonio Samaranch Salisachs je v súčasnosti členom MOV.[3]
↑TASR. Samaranch naposledy ukončil zasadanie MOV. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-07-16. Dostupné online [cit. 2020-07-17]. ISSN1335-4418.
↑Efe. Fallece María Teresa Salisachs, la esposa de Juan Antonio Samaranch [online]. ultimahora.es, 2000-09-17, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online. (po španielsky)
↑SITA. Zomrel bývalý šéf olympizmu Juan Antonio Samaranch. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-04-21. Dostupné online [cit. 2020-07-17]. ISSN1336-197X.
↑Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-12]. Dostupné online.
