PROFILBARU.COM

	Jonáš Záborský
	slovenský prozaik, básnik, dramatik, historik, novinár, teológ, kňaz a pedagóg
Biografické údaje
Narodenie	3. február 1812; Záborie, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	23. január 1876 (63 rokov); Župčany, Rakúsko-Uhorsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka; (predtým evanjelická)
Kňaz
Kňazská vysviacka	1843 (v rímskokatolíckej cirkvi)
Ordinácia	1834 (v evanjelickej cirkvi)
Odkazy
	Jonáš Záborský
	Biografický portál

Jonáš Záborský zo Záboria (* 3. február 1812, Záborie – † 23. január 1876, Župčany^[1]) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, evanjelický a neskôr rímskokatolícky kňaz a teológ.

Pseudonymy

Rečislaw Záborský, N. Magurský; Vojan Josifovič; Filip z Konôp; Parabola; Drotár Fedor; Dr. Fedor, odpovedný redaktor r r; Páter Chrysolog; Brindza Jánoš; Jano Metla, hrebeňanský majster; Dixi; Füldenstein; Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen; Schuthaagh; Balahura a ďalšie. Grafonymy: Zz., Z.z., zz., z+, r+, xz a ďalšie.

Životopis

Jeho otec bol Jozef Záborszky a matka Anna rod. Tomčániová. Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny Záborských zo Záboria (v maď. transkripcii: Zaborszky; prídomok lat.: de Zaborie). Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a Záturčí v rokoch 1818 – 1821, v roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823 pokračoval na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1829 – 1832 navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku 1834 na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove.

Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, v rokoch 1839 – 1840 študoval na univerzite v Halle, v roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1843 bol znovuvysvätený za katolíckeho kňaza.

Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny (ktorá sa mala formálnymi znakmi čo najviac líšiť od češtiny); odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V rokoch 1843 – 1850 pôsobil ako nemecký kaplán v Košiciach. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a v rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s Bachovou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky venoval práci na svojich Dejinách kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových a kompletizácii svojich diel.

Tvorba

Je autorom klasicistických básnických skladieb (Žehry, Vstúpenie Krista do Rája), satirických próz (Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktických humoresiek (Dva dni v Chujave, Kulifaj), autobiografických próz (Panslavistický farár), historických poviedok (Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska) sylabotonickej básnickej skladby (Smrť Jánošíkova) a mnohých drám (Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote. Po represáliách voči slovenským inštitúciám poslal svoje rukopisy v roku 1875 Matici českej. Matica česká Záborského rukopisy darovala 12. októbra 1875 Národnému múzeu v Prahe. Národné múzeum v Prahe darovalo v roku 1963 Záborského rukopisy Matici slovenskej. Dnes sú rukopisy Jonáša Záborského uložené v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine, okrem originálu rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových, ten ostal v archíve knižnice Národného múzea v Prahe.

Dielo

Poézia

1830, 1840, 1866 – Bájky slovenské. Jonáša Záborského. (zbierka pôvodných a preložených bájok: Časť prvá – 142 bájok, Časť druhá – anekdoty a alegórie, 61 bájok, Časť tretia – obsahuje preklady z gréčtiny a poľštiny, 38 bájok)
1836 – Na Slowáků (oslavná báseň – vyšla v almanachu Zora)
1851 – Žehry. Básně a dvě řeči. (zbierka bájok, dúm, básnických listov, hrdinských listov, žihadlíc (epigramov), a dvoch rečí: 1. Rěč o odrodilosti. Ohavnost odrodilosti mezi námi Slováky (I.-V.); 2. Ku mládeži při otevření školského roku (I., II.).)^[2]
Básne lyrické. (Predupomenutie; Porady biskupské r. 1850; Šuhajdovi; Únos Lumíra; Pospev; Snadnosť i nesnadnosť slovenského spisovateľstva; Sedliacky marš, pri ktorom sa sedliaci zmužile tackajú do novej poroby; Madarčenie mien; Jozefovi Viktorínovi; Slovákom na rozlučnú I. – III.; atď.)
1894 – Smrť Jánošíkova. Pospolitá povesť. – (veršovaná skladba)
1861 – Kalendár drotára Fedora. Na rok ktorýkoľvek od narodzenia Antikrista, vynalezenia pálenky a národnej aristokratie, platný pre celé neobmedzené Slovensko, s podobizňou pôvodcovou. (pôvodne: Chýrnik i Vestník drotára Fedora.) – (Astrologické vedomosti; Kalendárske proroctvá; Kalendárske dobré rady (1 – 37); Novoroční vinš; Pochválen buď Ježiš Kristus!; Apríl I. (30); Apríl II. (30); Apríl III. (30); Apríl IV. (30); Apríl V. (30); Apríl VI. (30); Apríl VII. (30); Apríl VIII. (30); Apríl IX. (30); Apríl X. (30); Apríl XI. (30); Apríl XII. (30 + 3 záverečné); Hádka.)
1868, 1872 – Žihadlice. (pôvodne: Iskrice.)
1864 – 1869 – Kniha Džefr. Kde prorok Ali napísal hieroglyfami o všetkom, čo nemá byť až do skonania sveta. Preložil verne z arabštiny Jonáš Záborský, majiteľ opravdivého kríža, spoluúd mnohých neučených spoločností, a národní hriešnik.
Listy z Kocúrkova. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo, sdeluje Jonáš Záborský.
1866 – Násmešné listy.(pôvodne: Listy drotára Fedora.)
1864 – 1869 – Násmešné rozmluvy. K obveseleniu všetkých, ktorí to čítať nebudú. (pôvodne: Rozmluvy drotára Fedora.)
1866 – 1869 – Násmešné telegramy. (pôvodne: Telegramy drotára Fedora.)
1868 – Pohrobné dodatky Jonáša Záborského. (výber z nich prof. Fr. Štraus nazval: "Hurbaniáda")
1871 – Vstúpenie Krista do Rája. Náboženské epos.

Próza

1866 – Šofránkovci. Násmešná rozprávka. (Časť prvá. Učená cesta Pandrlákova; Časť druhá. Cesty a úrady Kekerlakove; Časť tretia. Boje Šofránkovcov.)
1866, 1912 – Faustiáda. Fantastická hrdinská báseň. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo.
1866 – O siedmich vodcoch maďarských. (pôvodne: Kronika bezmenného notára Bolerázského. Z latinského preložil a v typografii pekelnej vydal, k užitku uhorských škôl a vzdelaniu slovenskej mládeže, knieža diabolské Belzebub. Dielo to teraz už veľmi riedke. Unicum z neho nachádza sa u drotára Fedora.)
1870 – Panslavistický farár. Rozprávka politická. (pôvodne: Snemovný kandidát.)
1864 – Chruňo a Madragora. Fantastická rozprávka. (pôvodne: Chruňo. Veľmi pekný a vzdelavatedlný román od drotára Fedora.)
1866, 1912 – Frndolína. Obrázok rodinného života. (pôvodne: Pompézňa.)
1871, 1894 – Mazepova láska. Historická poviedka z liet 1707 – 1709.
1869 – Svatoplukova zrada.
1873 – Dva dni v Chujave. Novoveká povesť. (Deň škaredý; Deň pekný.)
1863, 1866 – Básnici. (pôvodne: Rozmluva o básnictve.)
1870 – Hlovík medzi zbúreným ľudom. Udalosť skutočná.
1864 – Kulifaj. Rozprávka...(nečitateľné).
1866, 1914 – Nálezca pokladu. Skutočná udalosť. (pôvodne: Dukát.)
1864 – Mroč. Rozprávka z bojov slovenských.
1866 – Borzajovci. Obrázok z rodinného života. (pôvodne: Strýčok.)
1866 – Jurát. Rozprávka novoveká od J. Záborského.
1871 – Mrzutá. Obrázok z rodinného života. (pôvodne: Morga) 1871
1866 – Buld. Rozprávka z historickým úzadiem.
1866 – Rozmluva filozofická o svete.
1866 – Žarty Josefa Paločaja. (žarty vo východňom rusko-slovenskom, obyčajne sotáckym zvanom, nárečiu)

Dráma

1864 – Arpádovci. Historická smutnohra v 4 dejstvách. (pôvodne: Rozsmiešky v rodine sv. Štefana. Uverejnená pod pseudonymom: Vojan Josifovič)
1865 – Poslednie dni Veľkej Moravy. Historická smutnohra v 5 dejstvách.
1865 – Bitka u Rosanoviec. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.
1865 – Felicián Sáh. Historická smutnohra v 3 dejstvách.
1865 – Karol Dračský. Historická smutnohra vo 4 dejstvách.
1865 – Alžbeta Ludiekovna. Historická smutnohra vo 3 dejstvách.
1866 – Huňadovci. Smutnohra vo 3 dejstvách.
1866 – Dóža. Smutnohra vo 5 dejstvách.
1866 – Utišenič. (Martinuzzi.) Smutnohra vo 5 dejstvách.
1866 – Bátoryčka. Smutnohra vo 2 dejstvách.
1866 – Jánošíkova večera. Činohra vo 4 dejstvách s úzadiem historickým.
1864 – Odboj zadunajských Slovákov. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.
1866 – Striga. Komická činohra, s úzadiem historickým vo 3 dejstvách.
1866 – Holub. Smutnohra vo 2 dejstvách.
1866 – Chorvátska Helena. Smutnohra vo 5 dejstvách.
1866 – Ztroskotanie Srbska. Smutnohra vo 3 dejstvách.
1866 – Ďorde Čierny. Smutnohra vo 6 dejstvách.
1866 – Ubitie Dimitrija. Predohra v 6 dejstvách.
1866 – Ocarenie Godunova. Predohra v 4 dejstvách.
1866 – Lžedimitrij v Poľsku. Predohra v 6 dejstvách.
1866 – Pád Godunových. Smutnohra v 5 dejstvách.
1866 – Prvý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
1866 – Druhý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
1866 – Tretí Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
1866 – Liapunovci. Smutnohra v 5 dejstvách.
1866 – Poslední zločinci. Smutnohra v 6 dejstvách.
1866 – Najdúch. Veselohra vo 5 dejstvách.
1866 – Bohatý okradač. Fraška vo 2 dejstvách.
1866 – Cudzoložník. Fraška vo 3 dejstvách.
1866 – Pytač. Fraška vo jednom dejstviu.
1866 – Korheľ a ožran. Fraška pre pospolitý ľud vo 5 dejstvách.
1866 – Betlehem. Podomná hra dedinskej mládeže na vianoce, na základu výtvoru pospolitého slobodne predelaná s úmyslom, odstraniť obyčajné pri tom necudnosti, a jalovým žartom podstrčiť dačo rozumnejšieho a praktičnejšieho.
1867 – 1869 – Pansláv. Fraška vo 3 dejstvách.
Pomsta za pomstu. Veselá činohra vo 5 dejstvách. (Dej v podstate skutočný, v Moskve, na začiatku 17 stoletia.)

Historické a publicistické práce

1929 – Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska, Turč. sv. Martin, Matica slovenská, s.16^[3]
1851 – V otázce časoměru
1875 – Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. (Tlačou 706 s. až po 137 rokoch, v marci 2012)^[4]

Dejepisné články

Únia na Litve a v Uhrách
Dávnovekosť vzájomnosti slovanskej
Historické pamätnosti v Turci
Historické pamätnosti v župe Šárišskej
Slovanský pôvod Zápoľovcov
Kedy bolo zlúčené Slovensko s Uhorskom?
Odboj Kupy
Veľkokniežacia hodnosť Geizova
Počiatky kresťanstva medzi Maďarmi
Bulla Silvestra II.

Náboženské práce

1853 – Múdrosť života ve chrámových řečech pro všecky roku cirkevního príležitosti. Díl I. (315 strán), Díl II. (234 strán).
1857 – Chrámové reči a kázne od Jonáša Záborského. Nič nestoja. (Svetlo evangeliuma.) Diel I. (2+640+12 strán v rukopise), Diel II. (1019 strán v rukopise), Diel III. (875 strán v rukopise).
1871 – Kázne na všetky nedele a sviatky. (295 strán) 1871
1851 – K Slovákom! Reč na deviatu nedeľu po sv. Duchu. "Uzrevší mesto, plakal nad ním." Luk. 19, 41. Ku vzbudeniu všetkých spiacich a zavedených Slovákov r. 1851 vydal po česky Jonáš Záborský, farár Župčiansky.
1848 – O náležitom užívaní času. Kázeň na nový rok.
1848 – O všeobecnom a zvláštnom rídení božom. Kázeň na štvrtú nedeľu pôstnu.
1851 – O podporovaní a užívaní škôl. Kázeň na deviatu nedeľu po sv. Duchu.
1851 – Čtyri veky.
1853 – Reč na deň sv. Trojice o bytnosti Boha.
Ku knězúm pri společné nábožnosti. "Z konferencí Massillonových, s něktorými vlastními úvahami, všecko nezrízené a nesličné." (72 strán v rukopise) (Th. O povinnosti kňeze; Th. Povinnosti kňeze. I. Časť, II. Časť; Dodatky.)
Promtuarium Theologicum. (664 strán v rukopise)

Autobiografické práce

1869 – Výjavy z mojeho života.
1869 – Vlastný životopis. "O rodine pre rodinu."
1872 – Rodine v Záborí Jonáš Záborský 1872.
1864 – Zemiansky list rodiny Záborských.
Poznamenání rozličná. (Zlomok)

Dielo v elektronickej podobe

Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. celkom 16 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Svätoplukova zrada. Praha: L. Mazáč, 1935. 236 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Galéria

Obraz Jonáša Záborského
Busta v Prešove
Náhrobok z roku 1976 v Župčanoch

Referencie

↑ Záznam o úmrtí a pohrebe v matrike farnosti Župčany
↑ ZÁBORSKÝ, Jonáš. Žehry. Básně a dvě řeči, etc. [s.l.] : [s.n.], 1851. Google-Books-ID: 9VpgAAAAcAAJ. Dostupné online. (po česky)
↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
↑ ZÁBORSKÝ, Jonáš. Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Prvé slovenské vydanie. vyd. Bratislava : SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0407-7. S. 706.