Narodil sa na Vianoce 1790 v juhofrancúzskom mestečku Figeac v provincii Dauphiné. Bol tmavej pleti a preto ho nazývali Egypťan. Ako päťročný dosiahol prvý lúštiteľský úspech, bez pomoci sa naučil čítať a písať. Ako deväťročný vedel už po grécky a po latinsky, ako jedenásťročný čítal už bibliu z hebrejského originálu, ako 13-ročný sa začal zaoberať arabčinou a sýrčinou, potom koptčinou, ako 15-ročný študoval perzštinu, zéndsky, prehlévsky, parsijský jazyk, sanskrt a pre rozptýlenie čínštinu.
Sedemnásťročný sa stal členom Akadémie vied v Grenobli. Ako vstupnú prednášku prečítal úvod k svojej knihe Egypt za vlády faraónov. Jeho prvou prácou však bola kniha Dejiny slávnych psov, ktorú napísal ako 11-ročný. Bol obhajcom republiky a hlásal nebezpečné myšlienky proti Napoleonovi a neskôr aj proti Ľudovítovi XVIII., čo mu vynieslo zníženie platu a zákaz prednášok. Keď sa Napoleon vrátil z Elby, Champollion to využil a predstavil mu koptský slovník, na ktorom pracoval, no po bitke pri Waterloo ho označili za velezradcu. Mal odísť na galeje, ale v lete 1821 ušiel z Grenoblu, neskôr sa vrátil späť do domova a odtiaľ plánoval odísť do Egypta.
Rozlúštenie egyptských hieroglyfov
Detail Rosettskej dosky.
Začal študovať najprv démotické písmo a potom hieroglyfy. Skúmal a prelúštil desať písmen egyptskej abecedy. Popri ňom urobil veľký objav aj anglický prírodovedec Thomas Young, ktorý rozlúštil 5 hieroglyfických znakov a určil ich zvukovú hodnotu, objavil dva osobitné znaky, ktoré označovali v démotickom texte začiatok a koniec vlastného mena a potvrdil domnienku, že sa v staroegyptskom písme s výnimkou vlastných mien nevyskytujú samohlásky. Champollion však objavil systém egyptského písma. Odhalil vzťahy medzi hieroglyfickým a démotickým písmom a zároveň vzťahy obidvoch týchto písiem k tretiemu hieratickému t. j. kňazskému.
Dňa 27. septembra1822 predniesol Champollion pred členmi akadémie dôkaz správnosti svojho rozlúštenia a zároveň výklad. Na Rosettskej doske sa zachovalo spolu 1419 hieroglyfov, ktorým zodpovedá 486 gréckych slov, tzn. že každé slovo sa píše priemerne troma znakmi. Mená kráľov píšu Egypťania zrejme na znak úcty, do osobitných oválnych rámčekov „kartuší“. Pri znakoch, ktoré nemali zvukovú hodnotu sa teda pripájal vysvetľujúci znak – determinatív. Samohlásky Egypťania pravdepodobne nepoužívali kvôli nárečovým rozdielom. Vyskytovali sa však aj kombinácie jednotlivých znakov, napríklad staroeg.j sa označovalo obrázkom trstiny – spojilo sa s determinatívom označujúcim chôdzu (nohy) a vznikol ideogram vyjadrujúci chodiť. Čo sa týka čítania či sprava alebo zľava, číta sa podľa toho kam sa díva napríklad sova (staroeg.m) – ak doľava, číta sa zľava. Dátum Champollionovej prednášky sa považuje za zrod novej vedy – egyptológie. V júli 1828 odišiel do Egypta a na svojej ceste sa dostal až do Karnaku (antické Téby).
O dva a pol roka po návrate do Francúzska, 4. marca 1832, zomrel.
Referencie
Jean-François Champollion: Précis du système hiéroglyphique, etc. (1824)
