Ivan Haluzický (* 9. marec 1913, Uherský Brod, Česko – † 4. november 1965, Bratislava, Slovensko) bol dôstojník slovenského a česko-slovenského letectva, veliteľ posádky piešťanského letiska s ktorou prešiel do Slovenského národného povstania.
Život
Narodil sa v Uherskom Brode. Jeho brat Juraj pôsobil ako hudobný pedagóg. Od roku 1938 pôsobil ako veliteľ 8. pozorovacej letky vo Vyškove. Operoval na strojoch Letov Š.328. Po vyhlásení Slovenského štátu pôsobil ako dôstojník slovenského letectva. Ako príslušník 11. letky sa zúčastnil ťaženia proti Poľsku a ZSSR.
Neskôr do 29. augusta 1944 pôsobil ako veliteľ letiska Piešťany. Po vypuknutí SNP organizoval protinacisticky zmýšľajúcich vojakov posádky a s asi 400 mužmi odišiel na povstalecké územie. Jednotka zanechala celý letecký park na letisku v Piešťanoch a na letisko Tri Duby dorazila ako motorizovaný oddiel. Príslušníci piešťanskej posádky neskôr bojovali pri Novej Bani, Martine, Vrútkach, Malom Šturci a Sučanoch ako súčasť povstaleckej armády.
Bol evakuovaný z povstaleckého územia a 22. septembra 1944 sa začal v poľskom Przemyśle precvičovať na sovietske lietadlá. Od 5. januára 1945 pôsobil ako veliteľ 2. československého stíhacieho leteckého pluku pôsobiaceho na východnom fronte.
Po vojne v rokoch 1945 – 1949 pôsobil ako veliteľ leteckého pluku v Piešťanoch. Neskôr po roku 1950 bol zatknutý a politicky prenasledovaný komunistickým režimom. V roku 1959 absolvoval Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Bratislave. Zomrel v roku 1965 v Bratislave. Je pochovaný v Piešťanoch.
Zdroj
