PROFILBARU.COM

	Ignác Alpár
	uhorský architekt
	; Ignác Alpár, okolo roku 1905
Dielo
Významné stavby	Reálna škola, Bratislava, Zochova ul.; Evanjelické lýceum, Bratislava, Palisády; Kursalon, Piešťany
Osobné informácie
Narodenie	17. január 1855
	Budapešť
Úmrtie	27. apríl 1928 (73 rokov)
	Zürich
Odkazy
	Ignác Alpár; (multimediálne súbory na commons)
	Architektonický portál; Biografický portál

Ignác Alpár ( * 17. január 1855, Budapešť - † 27. apríl 1928, Zürich) bol uhorský architekt, predstaviteľ budapeštianskej neskorej eklektiky.

Biografia

Mladosť a vysoká škola

Narodil sa v Budapešti 17. januára 1855 pod menom Ignác Schöckl, ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterbergovcov, otec Matej Schöckl bol majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár sa po skončení základnej školy sa stal murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.

Práca

Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. "Schinkelovu medailu". V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku. V rokoch 1882-1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov.

Tvorba

Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov "Herkules" získal ocenenie Františka Jozefa I. Ešte v tomto roku sa oženil s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvoril vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napredovala a dostal sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 50 súťaží sa mu podarilo 22 vyhrať.

Významné obdobie jeho tvorby

Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, gotický, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, v roku 1899) dostalo miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár František Jozef I.

Tvorba na území Slovenska

Na Slovensku sú známe jeho stavby v Bratislave ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, ale aj Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.

Reálna škola na Zochovej ulici

Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila doba.

Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.

V súčasnosti v budove sídli Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Evanjelické lýceum, Palisády

V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.

Ďalšie projekty

Kursalon Piešťany, v roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej, jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
Smolenický zámok, od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola v Žiline mu býva pripisovaná ako architektonické dielo. Návrh nesie jeho meno, no tvorcami sú dvaja mladí architekti, Alpárov švagor Ambrus Orth a Emil Somló, ktorí v Alpárovom ateliéri začínali, kým si nezaložili spoločný ateliér.^[1]

Tvorba na území Maďarska

Bol navrhovateľom rôznych veľkolepých občianskych stavieb ako nap. Rakúsko-Uhorská banka, Palác burzy, Budapeštianska obchodná banka, Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker, Ministerstvo financií, Prvá Budapeštianska poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.

Charakteristika jeho tvorby

Alpárove rané diela majú znaky historizmu. Neskôr používa prvky z renesancie a z baroka. Na prelome storočia, na niektorých jeho stavbách, sa objavujú prvky secesie. Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.

Jeho celoživotnú tvorbu pripomína pamätná tabuľa umiestnená na stene nim postavenej známej historickej budovy „Vajdahunyadvár“ v Budapešti.

Referencie

↑ arch. Ignác ALPÁR - Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola [online]. [Cit. 2008-10-19]. Dostupné online. Archivované 2011-11-19 z originálu.

Zdroje

DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1918-1945. Bratislava : Pallas, 1971.
KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848-1918. Bratislava : Bradlo, 1995. ISBN 8071270512.
LUKÁČOVÁ, Elena. Vývoj architektúry 4 v rokoch 1770-1918 na Slovensku. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 1992. ISBN 8022704644.
MUK, Jan. ABC kulturních památek Československa. Praha : Panorama, 1985. ISBN 8022704644.
[1] (po maďarsky)
[2] (po maďarsky)
[3]^{[nefunkčný odkaz]} (po maďarsky)