PROFILBARU.COM

	Hájny grúň
	vrch
	Hájny grúň ako nevýrazný vrch vpravo
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okresy	Banská Bystrica, Brezno
Obce	Ľubietová, Hronec
Pohorie	Poľana
Podcelok	Vysoká Poľana
Povodie	Hron
Nadmorská výška	1 207,7 m n. m. ;
Súradnice	48°41′27″S 19°28′03″V / 48,6908°S 19,4676°V
Geologické zloženie	andezit
Najľahší výstup	po značke z obce Strelníky
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Hájny grúň (1 207,7 m n. m.^[1]) je vrch v severnej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna.^[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Poloha

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.^[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Ľubietová a Hronec.^[4] Najbližšími sídlami sú západne situované Strelníky a Ľubietová a severovýchodne ležiace Osrblie.^[2]

Hájny grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od kaldery bývalého stratovulkánu severným smerom na Vepor a Hrb. Severným susedom je spomínaný vrch Vepor (1 277 m n. m.), západným smerom je Ľubietovská Bukovina (1 194 m n. m.) a južným Grúň (1 026 m n. m.). Juhovýchodným smerom je sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.) oddelený Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a východne leží Hrončecký grúň (973 m n. m.).^[5] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hutnej, východné riečka Osrblianka a Hronček, smerujúci do Kamenistého potoka.^[2] Vrcholom prechádza Rudná magistrála.

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry i Kremnických vrchov, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.^[6]

po značke (Rudná magistrála):
- z juhu z Detvy cez Poľanu (1 457,8 m n. m.) a sedlo Jasenová (1 103,5 m n. m.)
- zo severu zo sedla pod Hrbom cez Vepor (1 277 m n. m.)
po značke cez rázc. Krížne:
- z obce Strelníky cez Ľubietovskú Bukovinu
- z osady Kyslinky cez sedlo Jasenová (1 103,5 m n. m.)
po značke cez rázc. Krížne:
- z Ponickej Huty cez rázc. Bukovina
- z rázc. Tri vody (Osrblie) cez sedlo Jasenová^[2]

↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.