PROFILBARU.COM

	Holíčsky hrad; (Holíčsky zámok)
	Holíčsky kaštieľ
	Kaštieľ s opevnením
	Pohľad na kaštieľ
Štát	Slovensko
Región	Trnavský kraj
Okres	Skalica
Mesto	Holíč
Súradnice	48°48′31″S 17°09′26″V / 48,8086175°S 17,1572228°V
Štýl	neskorý barok
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- názov	Kaštieľ s areálom, Holíč
- dátum vyhlásenia	1970
ÚZPF
- číslo	613/1-34
- dátum zápisu	14. 9. 1963
	Wikimedia Commons: Holíč Castle
	Webová stránka: Virtualne Zahorie.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°48′31″S 17°09′26″V / 48,8086175°S 17,1572228°V

Holíčsky hrad (normovaný názov^[3]; iné názvy: Holíčsky zámok, Kaštieľ v Holíči, Holíčsky kaštieľ, (zámok/kaštieľ) Holíč ; historicky: Nový hrad) je barokovo-klasicistickou dominantou Holíča s bastionovým opevnením. Je to zámok, ktorý vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu. Do dnešnej podoby bol prestavaný po tom, ako ho získal v roku 1736 František Lotrinský, čo ho radí medzi cisárske sídla. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 14. septembra 1963. V registri nehnuteľných NKP pod číslom ÚZPF 613 je registrovaných 34 objektov.^[4]

Stavba

Exteriér

Samotná budova barokovo klasicistického zámku je tvorená tromi krídlami v tvare U smerujúcimi vrcholom na východ. Okolo kaštieľa je opevnená štvorcová terasa s nárožnými väžičkami. Je obklopená štvorcovou suchou priekopou s prístupom cez dva mostíky, vstupujúci do nádvoria kaštieľa od východu a od západu do západného krídla cez vstupnú bránu. Samotný kaštieľ obkolesený suchou priekopou sa nachádza v strede fortifikačnej stavby štvorcového tvaru so štyrmi Bastiónmi päťuholníkového pôdorysu v rohoch. Na východnej kurtíne sú dve budovy s priechodom pomedzi pre most prechádzajúci ponad vodnú priekopu. Smerom k juhovýchodnému bastiónu je budova tzv. Koniarne a smerom k severovýchodnému bastiónu tzv, Tabačiareň. Budovy tabačiarne a koniarne sú exteriérovo zhodné, majú tvar L, s kratšími ramenami umiestnenými na bastionoch, kolmými na hlavné. Na ich rohoch, tvoriacich vstupný priestor brány, sú vysunuté nad vodnú priekopu oktagonálne murované strážnice. Strecha tabačiarne má však po poslednej prestavbe zvýšený krov. Na kurtínach na sever a juh sú budovy menšieho rázu a tvoria jednoliate budovy. Aj v strede západnej kurtíny je druhý most cez vodnú priekopu. Po stranách stoja dve hospodárske budovy. K zámku priliehajúce priestory niekdajšieho parku a bažantnice ako aj rybníka sú ohradené kamenným barokovým múrom.

Interiér

Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa aj vďaka poštátneniu habsburgského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V kaštieli zriadili školu a hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Tiež sa na tom podpísali aj neskoršie obdobia, kedy za socializmu kaštieľu hladali nové spoločenské využitie. Za zmienku stoji zachovaná Čínska sála so stenami pokrytými tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny, baroková kaplnka a tiež slávnostné schodište s technicky zaujímavou samonosnou konštrukciou, ktoré je neklenuté na štíhlych vysokých stĺpoch. Začiatkom 21. storočia boli do rekonštruovaných priestorov umiestnené expozície múzea keramiky a časť priestorov je využívaná na kultúrne a spoločenské účely. Akustika kaplnky je využívaná na koncerty vážnej hudby.^[5]

História

12. storočie - Wywar - Nový hrad - najstaršie označenia Holíča vzťahujúce sa k pôvodnému vodnému hradu
1315 - hrad sa stáva predmetom bojov medzi vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho a českým vojskom Jána Luxemburského
14. storočie - v jeho prvej polovici postavený obytný dvojvežový palác
15. storočie - palác rozšírený o ďalšie krídlo, opevnenie je nanovo vybudované
1627 - dobytie hradu Gabrielom Bethlenom
17. storočie - kvôli neustávajúcemu Tureckému nebezpečiu vybudované bastiónové opevnenie s prepojením podzemnou chodbou s pôvodným opevnením
1736 - predáva Jozef Czobor majetky v Holíči a Šaštíne, kaštieľ sa stáva majetkom Františka Lotrinského, čiže Habsburgovcov
1749-1754 - vybudované letné cisárske sídlo, pod vedením architektov: Francúz J. N. Jadot a neskôr Rakúšan F. A. Hillebrandt. Na výzdobe reprezentačných vnútorných priestorov pracoval J. B. Chamant. Prebudovanie pôvodne blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ.^[6]
1918 - kaštieľ prechádza do rúk česko-slovenského štátu
1963 - národná kultúrna pamiatka^[4]
1974 - obnova so zameraním na spoločenské využitie