Historická lesná úvraťová železnica
Historická lesná úvraťová železnica |
Rušeň U45.9 |
Základné informácie |
---|
Číslo trate | 900[1] |
---|
Prevádzkovateľ | Múzeum kysuckej dediny, vedúci prevádzky: Alexandra Surová |
---|
Dĺžka | 7,9 |
---|
Parametre trate |
---|
Rozchod | 760 mm |
---|
Počet koľají | 1 |
---|
Max. rýchlosť | 20 km/h |
---|
Priebeh trate |
---|
|
Historická lesná úvraťová železnica
|
|
Národná kultúrna pamiatka SR
|
Pred r. 2002[3]
|
|
- názov
|
Kysucko-oravská lesná úvraťová železnica
|
ÚZPF[4]
|
|
- číslo
|
11640/1 Časť Kubátkovia-Chmúra
|
- dátum zápisu
|
11. 2. 1972
|
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Historická lesná úvraťová železnica (skratka HLÚŽ) je zachovaná a prevádzkovaná časť bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Po technickej stránke je zaujímavá úvraťovým systémom, ktorý umožnil prekonanie veľkého výškového rozdielu na krátkej vzdialenosti. Železnica je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.[5]
Vznik
Vďaka aktivite verejnosti, ochranárskych organizácii a miestnych inštitúcii sa zachovala 8 km dlhá trať Chmúra – Tanečník aj vrátane cenného úvraťového úseku. Zachovaná časť trate a zvyšok vozového parku boli v roku 1974 dané pod správu Kysuckého múzea v Čadci. Železnica sa stala časťou národopisnej expozície – Múzea kysuckej dediny.
Po obnove úseku medzi stanicou Chmúra a vychylovskou osadou Kubátkovia sa od roku 1981 sezónne konali ukážkové jazdy s obnoveným a doplneným vozovým parkom.
Od roku 1991 nesie zachovaná časť kysucko-oravskej lesnej železnice názov Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ). Po ďalších opravách trate aj vozového parku začala HLÚŽ prepravovať osoby na úseku Kubátkovia – 1. úvrať (3,6 km). Zámerom múzea je obnoviť prevádzku na úseku Kubátkovia – sedlo Beskyd – Tanečník (dĺžka 10,5 km), vrátane všetkých úvratí.
Tento zámer spomalili zosuvy pôdy v rokoch 1997 a 2000. Historická lesná úvraťová železnica je vrátane historických vozidiel vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
V roku 2006 sa uskutočnila generálna oprava úseku Tanečník – Beskyd, ktorú prevádzkuje Oravská lesná železnica.
Od mája roku 2015 jazdí na trase Skanzen – Sedlo Beskyd motorová drezina V 760/2004, ktorá jazdí na objednávku s minimálnym počtom 1 pasažier, maximálne 10 (zo stanice Skanzen max. 5 pasažierov, ďalších 5 miest rezervovaných pre pasažierov z Tanečníka). Poskytuje tak možnosť prejazdu všetkých troch úvratí, včítane staničnej na stanici Chmúra. Vracia sa zo stanice Sedlo Beskyd, ktorá je piatou úvraťou – druhou v rámci stanice.[6] Celá trasa s návratom do Skanzenu trvá približne 2 hodiny.
Vozidlá
- Dieselová lokomotíva DH120 - exponát v prevádzke
- Parná lokomotíva MÁV 2282/1909 (U34.901) – exponát v prevádzke (v sezóne 2023 nepremáva)
- Parná lokomotíva MÁV Budapest 4281/1916 (U45.9) – exponát v prevádzke HLÚŽ do roku 1999
- Parná lokomotíva Kraus Maffei 15791/1940 – exponát mimo prevádzky
- Parná lokomotíva ČKD 2612/1948 – exponát mimo prevádzky
- Parná lokomotíva ČKD 1441/1928 – exponát mimo prevádzky (vôbec posledná lokomotíva ktorá v roku 1972 prešla po likvidovanej trati. Do roku 1990 bola umiestnená ako pamätník v depe Žilina) [7]
- Motorová drezina V 760/2004 – od mája 2015 jazdí na trase Skanzen – Sedlo Beskyd[6] (od 1.5.2022 do odvolania nepremáva)
Úplný zoznam vozidiel a vozňov na HLÚŽ je na stránke [1] Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine.
Prevádzka HLÚŽ
Historické vlaky (počas sezóny 2023 iba dieselové vlaky)
- Trasa historických vlakov:
- stanica Skanzen – stanica Chmúra – 1. úvrať a späť (celkom 5 km)
- Odchody vlakov zo stanice Skanzen:
9:15 h
|
10:30 h
|
11:30 h
|
13:00 h
|
14:00 h
|
15:00 h
|
16:00 h
|
9:15 h
|
10:30 h
|
11:30 h
|
13:00 h
|
14:00 h
|
15:00 h
|
16:00 h
|
17:00 h*
|
- iba počas mesiacov júl - august
Drezina
- Trasa dreziny V 760/2004 (mimo prevádzku od 1.5.2022 do odvolania)
- Skanzen – Sedlo Beskyd a späť. Jazdí na objednávku.
- Odchody dreziny
- zo Skanzenu: o 10:20 a 13:00 cez týždeň + o 16:00 cez víkend
- zo Sedla Beskyd: o 11.25 a 14:10 cez týždeň + o 17.10 cez víkend
Galéria
-
Depo HLÚŽ v Skanzene Vychylovka s lokomotívami DH 120 a U45.9
-
Turistická doprava na úseku, prechádzajúcim Múzeum kysuckej dediny
-
V súčasnosti prevádzkovaná lokomotíva MÁV 2282/1909 (U34.901)
-
Kysucko-oravská lesná železnica po prepojení, stav v roku 1926
-
Štvorosý osobný vozeň Ba/u č. 5 za lokomotívou DH 120 v st. Výchylovka – Skanzen
Referencie
Literatúra
- ŽILINČÍK, Ivan. Zámer spoločného využitia Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 54 – 56.
- ŽILINČÍK, Ivan. Zrušenie Kysucko-oravskej lesnej železnice, záchrana a funkčná obnova zachovanej časti tejto železnice. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 57 – 62.
- ŽILINČÍK, Ivan. Kysucko-oravská lesná železnica. Praha : Nakladatelství dopravy a turistiky, 1996. 79 s. ISBN 978-80-85884-33-3.
- ŽILINČÍK, Ivan. Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy. 1. vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2006. 72 s. ISBN 978-80-969445-2-1.
- ŠLECHTA, Svatopluk. Ľudia okolo železničky. [Praha] : Svatopluk Šlechta, 2012. 129 s. ISBN 978-80-260-2135-3.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
- Informačné tabule HLÚŽ
- Ivan Žilinčík, Kysucko-Oravská lesná železnica, NADATUR Praha, 1996
Súradnice: 49°22′56″S 19°05′42″V / 49,3823°S 19,0950°V / 49.3823; 19.0950
|
---|
Hlavné trate | | |
---|
Vedľajšie trate | |
---|
Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou | |
---|
Lanové a pozemné dráhy | |
---|
Úzkorozchodné historické a múzejné trate | |
---|
Zrušené trate | |
---|
Medzinárodné koridory | |
---|
|
---|
Západné Slovensko |
- Ruiny hradu, Beckov
- Bratislavský hrad s areálom
- Pamätník Slavín s areálom, Bratislava
- Devín, Slovanské hradisko
- Academia Istropolitana, Bratislava
- Evanjelické lýceum, Konventná ul., Bratislava
- Dóm sv. Martina, Bratislava
- Villa rustica, Dúbravka, Bratislava-Dúbravka
- Mohyla gen. M. R. Štefánika, Bradlo
- Červený Kameň, hrad s areálom
- Veľkomoravský dvorec Ducové
- Holíčsky hrad, Holíč
- Rímsky vojenský tábor Leányvár, Iža
- Protiturecká pevnosť, Komárno
- Fortifikačný systém mesta, Komárno
- Kostol sv. Juraja, Kostoľany pod Tríbečom
- Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra, Modra
- Pamätný dom - SNR z r. 1848, Myjava
- Hrad a nálezisko staroslovan. osídlenia, Nitra
- Rotunda sv. Juraja, Skalica
- Hradisko Molpír, Smolenice
- Kláštorný komplex pavlínov, Šaštín
- Kaštieľ, Topoľčianky
- Trenčiansky hrad
- Univerzitné budovy, Trnava
- Rodný dom Ľudovíta Štúra, Uhrovec
| |
---|
Stredné Slovensko |
- Pamätné miesto SNP, Baláže – Kalište
- Mestský hrad s areálom, Banská Bystrica
- Pamätné budovy SNP, Banská Bystrica
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici, Banská Štiavnica
- Banícka a lesnícka akadémia, Banská Štiavnica
- Hradisko Havránok, Bobrovník
- Hrad Bojnice
- Kaštieľ s areálom, Bytča
- Kláštor Benediktínskeho opátstva, Hronský Beňadik
- Mestský hrad s areálom, Kremnica
- Pamätný dom Čierny orol, Liptovský Mikuláš
- Budova Matice slovenskej, Martin
- Národný cintorín, Martin
- Prvá budova SNM, Martin
- Lesná úvraťová železnica - Výchylovka, Nová Bystrica
- Oravský hrad
- Pamiatky černovskej masakry, Ružomberok – Černová
- Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku, Ružomberok
- Strečniansky hrad
- Kaštieľ s areálom, Svätý Anton
- Zvolenský hrad
|
---|
Východné Slovensko |
- Farský kostol sv. Egýdia, Bardejov
- Mestská radnica, Bardejov
- Kaštieľ s areálom, Betliar
- Červený kláštor, kláštor kartuziánov
- Pamätník roľníckej vzbury 1831, Haniska
- Kláštor Premonštrátskeho konventu, Jasov
- Budova Evanjelického lýcea, Kežmarok
- Drevený artikulárny kostol, Kežmarok
- Budova vyhlásenia Košického vlád. programu, Košice
- Dóm sv. Alžbety, Košice
- Krásna Hôrka, hrad
- Farský kostol sv. Jakuba, Levoča
- Solivar s areálom, Prešov
- Evanjelické kolégium, Prešov
- Spišský hrad
- Kaštieľ v Strážkach, mestskej časti Spišskej Belej
- Evanjelický kostol, Štítnik
- Dukelské bojisko a areály cintorínov, Vyšný Komárnik
- Farský kostol sv. Ducha, Žehra
|
---|
Celé Slovensko | |
---|
Hnuteľné NKP | |
---|
* názvy národných kultúrnych pamiatok ako sú na uvedené na zozname Pamiatkového úradu Slovenskej republiky [2] |
|
|