Gregory Peck mal po starých rodičoch írske korene. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal päť rokov a odvtedy ho vychovávala jeho stará matka. Ona v ňom pravdepodobne vzbudila lásku k filmu, pretože medzi jeho najmilšie spomienky z detstva patrili pravidelné návštevy kina s ňou. V desiatich rokoch začal študovať na rímskokatolíckej vojenskej akadémii v Los Angeles. V detstve sa chcel stať námorníkom. Na veľkú radosť svojho otca, lekárnika, sa rozhodol pre štúdium medicíny. Začal študovať na štátnej univerzite v San Diegu, ale už po roku odtiaľ odišiel. Nakrátko pracoval ako vodič nákladného auta a v roku 1936 sa zapísal do prípravky pre štúdium medicíny na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Okrem štúdia sa však venoval aj ďalším univerzitným aktivitám. Zúčastňoval sa pretekov vo veslovaní a zapojil sa do činnosti študentského divadelného krúžku. Prvýkrát sa ocitol na javisku v hre Eugena O’NeillaAnna Christie. Herectvo mu tak učarovalo, že sa rozhodol zanechať štúdium medicíny a v roku 1939 odišiel do New Yorku s úmyslom venovať sa mu profesionálne.
Dva roky navštevoval herecké kurzy Sanforda Meisnera v Neighborhood Playhouse, zároveň pritom konferoval program motocyklových kaskadérov na Svetovej výstave a robil turistického sprievodcu v Rockefellerovom stredisku. Začiatkom štyridsiatych rokov získal angažmán na letnej scéne Barther Theatre v Abingdone vo Virgínii a v zájazdovom súbore Katharine Cornell.
Prvý raz sa predstavil na Broadwayi v roku 1942 v hre Emlyna WilliamsaZornička (The Morning Star). Jeho herecké schopnosti boli počas druhej svetovej vojny veľmi žiadané, pretože bol oslobodený od vojenskej služby kvôli zraneniu chrbta. Toto zranenie utrpel pri hodine tanca, čo bolo súčasťou jeho hereckého štúdia. Spoločnosť Twentieth Century Fox však vyhlásila, že si zranil chrbát pri veslovaní na univerzite. Gregory Peck sa k tomu vyjadril slovami: „Snažil som sa vysvetliť túto historku roky. V Hollywoode pravdepodobne nepovažujú hodiny tanca za dostatočne mužné.”
Filmová kariéra
Pre film ho objavil scenárista a producent Casey Robinson, ktorý mu zveril v roku 1944 hlavnú úlohu veliteľa ruských partizánov Vladimíra vo vojnovej dráme Dni slávy (Days of Glory) režiséra Jacquesa Tourneura. Ešte výraznejšie na seba upozornil hneď nasledujúcou úlohou katolíckeho misionára Francisa Chisholma vo filme Kľúče od kráľovstva (1944) natočeného podľa rovnomenného románu A.J.Cronina. Za túto úlohu bol v roku 1946 prvýkrát nominovaný na Oscara.
Štart jeho filmovej kariéry bol naozaj strmý. Vďaka svojmu príjemnému a dôveryhodnému zovňajšku, vysokej, štíhlej postave a ušľachtilej tvári, sa v Hollywoode presadil koncom štyridsiatych rokov ako ideálny predstaviteľ džentlmenských nositeľov práva. Zrodila sa hviezda, herec, ktorý dokázal diváka strhnúť svojou charizmou. Uvedomovali si to aj poprední filmoví tvorcovia tej doby, vrátane Alfreda Hitchcocka, ktorý mu zveril v roku 1945 hlavnú úlohu vo svojom trileri Rozdvojená duša a neskôr aj vo filme Prípad Paradineová (The Paradine Case) (1947). V roku 1947 bol Peck opäť nominovaný na Oscara za hlavnú úlohu v dráme Batoľa (The Yearling). Tretej oscarovej nominácie za sebou sa dočkal nasledujúci rok, vďaka dráme Eliu KazanaDžentlmenská dohoda (Gentleman's Agreement). Ďalšiu nomináciu na Oscara získal v roku 1950 za vojnový film Dvanásta hodina (Twelve O´Clock High).
Gregory Peck sa stal rýchlo uznávanou hereckou hviezdou a v päťdesiatych rokoch natočil množstvo zaujímavých filmov. Najslávnejším z nich bola pôvabná romantická komédia Prázdniny v Ríme, kde sa zišiel so začínajúcou Audrey Hepburn. Neskôr si zahral v ďalšej úspešnej komédii Miliónová bankovka (The Million Pound Note), presvedčivo stvárnil kapitána Achaba v klasickej filmovej adaptácii románu Biela veľryba a podobne exceloval aj v klasickom westerne Williama WyleraVeľká zem.
Vrcholom jeho kariéry však boli šesťdesiate roky, ktoré mu priniesli úlohy vo vynikajúcich filmoch, kde mohol uplatniť svoje herecké umenie i charizmu, kvôli čomu ho diváci tak obdivovali. Patrí medzi ne vojnový film Delá z Navarone, triler Mys hrôzy, western How the West Was Won a predovšetkým výborná dráma režiséra Roberta MulliganaAko zabiť vtáčika. Úloha právnika Atticusa Fincha, obhajujúceho černocha obvineného z vraždy na americkom juhu päťdesiatych rokov, mu konečne v roku 1963 priniesla vytúženého a zaslúženého Oscara. Postavu Atticusa Fincha v roku 2003 vyhlásili za najväčšieho kladného hrdinu v histórii kinematografie.
Hoci v sedemdesiatych rokoch už nenatočil príliš veľa filmov, v roku 1976 zaujal publikum jednou zo svojich najslávnejších úloh vo vynikajúcom horore Prichádza satan!. Po filmoch Generál MacArthur, Chlapci z Brazílie režiséra Franklina J. Schaffnera, kde si zahral pre neho netypickú úlohu záporného hrdinu, lekára Josefa Mengeleho, osvienčimského masového vraha na úteku v Latinskej Amerike, a Morskí vlci sa Gregory Peck z filmového plátna pomaly stiahol.
V 80. rokoch si zahral vo filmoch Šarlátový a čierny (The Scarlet and the Black), Peniaze iných a čestnú vedľajšiu úlohu v novom spracovaní filmu Mys hrôzy v réžii Martina Scorseseho. Jeho poslednou úlohou sa stala vedľajšia úloha v televíznom spracovaní Bielej veľryby z roku 1998. Za túto úlohu bol ocenený Zlatým Glóbusom. Lepšie zakončenie filmovej kariéry si vtedy osemdesiatdvaročný herecký veterán Gregory Peck vari ani nemohol priať.
Okrem Oscara a Zlatého glóbusu získal Gregory Peck vo svojej kariére mnoho ďalších filmových ocenení. Sú medzi nimi napríklad Cena za celoživotné dielo Amerického filmového inštitútu (1989), Zlatý medveď na Berlinale (1993), čestný Cézar (1995) a cena za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary (1996).
Gregory Peck bol hrdinom drám, vojnových filmov, westernov a trilerov. Jeho postavy boli vždy symbolom dôstojnosti a Peck z mnohých filmov vďaka svojim strhujúcim výkonom urobil nezabudnuteľné diela. Bol zrejme aj najkladnejším hrdinom filmovej histórie.
Súkromie
Gregogy Peck, Cannes 2000
Navždy zostane jednou z najväčších hviezd strieborného plátna, hercom, ktorý sa i v svojom súkromnom živote choval ako pravý gentleman a ktorý sa obišiel bez škandálov. V roku 1942 sa prvýkrát oženil s divadelnou kostymérkou a kaderníčkou Gretou Konenovou. Mal s ňou troch synov (Jonathan, Stephen, Carey). Po rozvode v roku 1954 sa nasledujúci rok znovu oženil s francúzskou novinárkou Veronique Passani, s ktorou mal ďalšie dve deti (Anthony, Cecilia). V civilnom živote bol veľmi aktívny. Pôsobil ako predseda Spoločnosti pre výskum rakoviny. V roku 1964 sa stal členom Národnej nadácie pre umenie, v rokoch 1967 – 1970 pôsobil ako prezident americkej Akadémie filmových umení a vied, ktorá udeľuje Oscary a v roku 1967 stál pri zrode Amerického filmového inštitútu. Demokratická strana mu dvakrát ponúkla kandidatúru do Senátu, čo vždy odmietol s odôvodnením, že nechce využívať svoju popularitu na politické ciele.
Svoje spomienky a skúsenosti zhrnul v roku 1978 v autobiografickej knihe (An Actor's Life, Hercov život). O jeho živote a práci natočila režisérka Barbara Kopplerová v roku 1999 celovečerný dokument A Conversation with Gregory Peck (Rozhovor s Gregory Peckom):
Gregory Peck zomrel vo veku 87 rokov doma v Los Angeles. V rozhovore niekoľko rokov pre smrťou povedal, že v spomienkach ľudí chce zostať ako dobrý človek, otec a rozprávač.
Filmografia
1944: Days of Glory (Dni slávy)
1944: The Keys of the Kingdom (Kľúče od kráľovstva)
1945: The Valley of Decision (Údolie rozhodnutia)
1945: Spellbound (Rozdvojená duša - TV)
1946: The Yearling (Dieťa divočiny)
1946: Duel in the Sun (Súboj na slnku)
1947: The Macomber Affair (Krátke šťastie Francisa Macombera)
Poznámka: Film zvýraznený tučným písmom bol uvedený v slovenských kinách, označenie – TV, resp. -V je pri filmoch uvedených v slovenských televíziách a na videu.
