Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha
Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km²,[1] čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%.[2]
Povrch Poľska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin v centrálnej oblasti a na severozápade prechádza krajina do pásma početných pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na krajnom juhu. Väčšina krajiny je však len mierne zvlnená, nížiny (pod 200 m n. m.) zaberajú až 75 % krajiny a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 173 m.n.m.
Najväčšiu časť územia pokrýva Stredoeurópska nížina a jej subprovinciaNiziny Środkowopolskie (Stredopoľské nížiny), kde patrí 8 oblastí: Nizina Południowowielkopolska, Obniżenie milicki-Głogowskie, Wał Trzebnicki, Sliezska nížina (Nizina Śląska), Nizina Północnomazowiecka, Nizina Środkowomazowiecka, Wzniesienia Południowomazowieckie a Nizina Południowopodlaska. Pahorkatiny sa vyskytujú na severe, no najmä v celej východnej časti, vrchoviny v pohraničí s Českom, Slovenskom a Ukrajinou a veľhornatiny v podobe Tatier na južnej hranici so Slovenskom.
Z vyšších polôh na juhu tečú do nížin a Baltského mora veľtoky Wisla a Odra, ktoré odvádzajú vodu prakticky z celého územia krajiny. Hrebeňmi pohorí na južnej hranici vedie časť hlavného európskeho rozvodia.
Sklon povrchu krajiny a severne orientovaná riečna sieť spôsobujú, že až 99,7% rozlohy patrí k úmoriuBaltského mora. Viac ako polovicu poľského územia (53,9%) odvodňuje najväčšia rieka Visla (1047 km a prietok 1080 m³/s), tretina (34,7%) patrí do povodia Odry (854 km /741,9 km v Poľsku/ a prietok 574 m³/s) a prebytočná voda z 11% územia odteká menšími tokmi priamo do Baltského mora. Necelé percento (0,8%) územia odvodňujú iné rieky, či už prítoky toku Neman v litovskom pohraničí, Čierna Orava v slovenskom (do Čierneho mora), alebo Divoká Orlice a Jizera s prítokmi v českom pohraničí do Severného mora. Významnými riekami je Varta (808 km a 195 m³/s), Bug (772 km /587 km v Poľsku/ a 154 m³/s), San (444 km a 125 m³/s) a Dunajec (274 km a 85 m³/s) s pravostranným prítokom Poprad (174 km a 22 m³/s), ktorý do Baltu odvádza vody severného Spiša.
V Poľsku je tiež veľké množstvo jazier, z ktorých až 9 300 má rozlohu viac ako 1 ha. Väčšina z nich sa nachádza v severnej časti a vznikli v rovinatej krajine po ústupe ľadovca. V Pomoransku vznikla časť jazier odrezaním niekdajších zálivov nánosmi piesku. V Tatrách sa zachovali tzv. plesá, ktoré vznikli rovnako pôsobením ľadovca. Najväčšie Morské oko má rozlohu 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a hladinu vo výške 1 395 m n. m. Vodné plochy dopĺňajú vodné nádrže na riekach, slúžiace na ochranu územia pred povodňami, reguláciu prietokov, rekreáciu a pod.
Podnebie
Priemerná ročná teplotaPriemerné ročné zrážkyPoloha chránených území v Poľsku
Podľa Köppenovej klasifikácie[4] leží Poľsko v zóne vlhkého kontinentálneho podnebia mierneho pásma, v prechodnej oblasti medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Vplyv Atlantiku je tak výraznejší na západe krajiny, východ má viac stabilnú kontinentálnu klímu. Táto poloha spôsobuje častý stret vzduchových más, chladných z rovinatých oblastí severného Ruska a teplých z Atlantiku a Stredomoria. Tomu zodpovedajú aj historické maximá, ktoré majú hodnotu 40,2°C a -41,0°C. Priemerné ročné teploty sú od 7 do 9°C, letné teploty sa pohybujú od 16,5 do 20°C, v zime je to medzi -6 a 0°C. V horských oblastiach sú teploty o niekoľko stupňov nižšie.
Najteplejšou oblasťou je povodie Odry a jej prítokov v západnej polovici územia, podľa dlhodobých pozorovaní je to okolie miest Tarnów, Legnica, Wroclaw a Słubice. Chladnejší je severovýchod a južné pohraničné horské oblasti, dlhodobo najnižšie priemerné teploty sú v tatranskej oblasti. Vietor prevláda zo západných smerov, zrážky sú v priebehu roka rozdelené nerovnomerne a priemerne dosahujú 600 mm. V horských dolinách Tatier a pohraničných pohorí zrážky presahujú 1000, zriedkavo až 2000 mm. V doline Pięciu Stawów Polskich bolo v roku 2001 zaznamenaných rekordných 2 770 mm zrážok, minimum na úrovni 275 mm bolo nameraných v roku 1982 v Poznani.
Fauna a flóra
Flóra Poľska sa výrazne neodlišuje od stredoeurópskej v susedných krajinách. Lesná vegetácia prevláda na severe krajiny a v horských oblastiach, stepná na východe krajiny. Lesy, ktoré pokrývajú 30% územia, sú v pohoriach (Tatry, Karpaty, Krkonoše) ihličnaté, v nížinách a na severe (Pomoransko, Mazursko) listnaté. V najvyšších polohách Tatier je rozšírená alpská vegetácia.
V krajine je 919 miest a 2478 obcí (r. 2016). Najnižšiu hustotu zaľudnenia má Podleské vojvodstvo na severovýchode (59 os./km²), najvyššiu Sliezske vojvodstvo (374 os./km²).
.png)
