Gemini bola kozmická loď používaná v americkom programe pilotovaných letov Gemini. Slúžila na na prepravu dvojčlennej posádky na obežnú dráhu okolo Zeme a na skúšky manévrovania a spájania telies vo vesmíre. Umožňovala až 14-denný pobyt na obežnej dráhe. Lode programu Gemini štartovali s nosnou raketouTitan II z mysu Canaveral.
Opis lode
Kozmická loď Gemini mala podobne ako loď Mercury tvar zrezaného kužeľa, bola však celkovo väčšia, pretože musela poskytnúť dostatok priestoru pre dvoch astronautov a umiestnenia dodatočného vybavenia pre uskutočnenie dlhodobého orbitálneho letu.
Dĺžka lode bola 5,67 metra, maximálny priemer 3 metre a hmotnosť 3 600 kg. Pri Gemini 6A a Gemini 7 dosiahla hmotnosť 3 800 kg a 3 828 kg. Loď bola rozdelená na 2 základné časti: na návratovú kabínu s dĺžkou 3,35 m a maximálnym priemerom 2,32 m a adaptér s maximálnym priemerom 3,05 m a dĺžkou 2,32 m. Návratová kabína bola vyrobená rovnakou technológiou a z rovnakých materiálov ako kabína lodí Mercury. Mala dvojité steny, medzi ktorými bola umiestnená väčšina prístrojového vybavenia ako sú navigačné a komunikačné zariadenia, počítač, zariadenie pre zaistenie životných podmienok apod. Vďaka tomu mohol byť vlastný interiér kabíny veľmi prehľadne zariadený. Nachádzali sa v ňom len kontrolné prístroje letu a brzdenia, mikrofóny, potrava a zariadenie pre regeneráciu atmosféry. Napriek tomu však v kabíne bolo len 1,6 m³ voľného priestoru, teda priestoru porovnateľného s prednou časťou osobného automobilu. Atmosféra sa skladala z čistého kyslíka s tlakom 0,35 kg/cm2. Teplota v kabíne bola 18°C.
Kokpit kozmickej lode Gemini
Adaptér sa delil na dva hlavné bloky. Jednak blok so 4 návratovými raketami na tuhé palivo (dĺžka 92 cm), zabezpečujúcimi zníženie obežnej rýchlosti pre zahájenie návratu na Zem, a ďalej na blok nesúci zásoby pohonných látok a raketové dýzy pre orbitálne manévre (dĺžka 140 cm). V adaptéri bol tiež umiestnený hlavný energetický zdroj lode. Pre krátkodobé lety išlo o zinkovo-strieborné články. Pre dlhodobé lety slúžila dvojica kyslíko-vodíkových palivových článkov. Priemerná elektrická spotreba činila 2,16 kW pri celkovej kapacite energetického systému 151 kWh.
Na špici návratovej kabíny bol ďalej umiestnený rádiolokátor a aktívny spojovací uzol využívaný pre pripájanie lode k pasívnemu spojovaciemu telesu Agena. Na základni kabíny je pripevnený ďalší diel s priemerom 3 m nesúci brzdiace rakety, zásoby kyslíka, pohonných hmôt a ostatné zariadenia nutné
pre dlhší kozmický let.
Pri štarte, pristátí a väčšine orbitálnych činností mali astronauti oblečené skafandre. V tých bola, podobne ako v návratovej kabíne, čistá kyslíková atmosféra s tlakom 0,35 atmosféry. V skafandroch bolo možné vystúpiť z kabíny priamo do kozmického priestoru. Loď nemala osobitnú prechodovú komoru, pred výstupom nastala dekompresia celej kabíny. Na výstup bola kabína vybavená dvojicou širokých vstupných dverí. Tie boli hlavným a jediným vstupom do kabíny a v prípade havárie nosnej rakety by slúžili ako otvor pre katapultáž astronautov s využitím katapultovacích kresiel. U lodí Gemini totiž nebola využitá záchranná veža, aká bola u lodí Mercury a Apollo. Katapultovacie rakety boli schopné v prípade nebezpečia vyniesť kreslá v uhle 15° do výšky 150 m a do vzdialenosti 300 m od lode. Tento systém bolo možné využiť až do výšky 20 km nad zemským povrchom.
Na Zem sa vracala iba kabína s astronautmi. Tá bola na svojom tupom dne chránená tepelným štítom z fenolovej živice a v priebehu zostupu atmosférou využívala aerodynamický vztlak. Bolo tak možné v určitých medziach ovplyvňovať miesto pristátia. Počítalo sa iba s mäkkým pristátím na vodu. To zabezpečoval pristávací padákový systém zložený zo stabilizačného padáku s priemerom 5,5 m a z hlavného padáku s priemerom 25,6 m. Maximálna rýchlosť pristátia mohla byť až 9 m/s. V priebehu letu sa preverili varianty ručne riadeného pristátia i pristátia riadeného palubným počítačom.
