Gemer (maď. Sajógömör - Šajavský Gemer) je obec na Slovensku v okrese Revúca.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky, existovala už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Séčiovcov, Vešeléniovcov a Čákiovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skôr strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 13. storočí, po plienení Mongolov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.
Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Panna Cinka, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na pobyt Mateja Korvína v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917. Je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Neskorobarokový kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z polovice 18. storočia. Stojí na mieste staršej stavby z druhej polovice 17. storočia. Obnova kaštieľa bola realizovaná v roku 2005. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Sedemosovej fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené kordónovou rímsou a zdvojenými pilastrami. Okná majú nadokenné rímsové frontóny a v parapetoch čabraky. Okná rizalitu majú segmentové a trojuholníkové frontóny.[4]
Pomník Mateja Korvína so sochou v životnej veľkosti z rokov 1912-1914.[5] Autorom sochy je B. Holló.
Barokový kaštieľ
Pomník Mateja Korvína
Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1881-1882. Autorom projektu je staviteľ K. Benkó. Už v roku 1263 je tu doložená románska stavba kostola, ten bol však v roku 1881 asanovaný, po tom čo ho v roku 1853 poškodil požiar.[6] V interiéri sa nachádza oltár s obrazmi Nanebovstúpenie a Posledná večera od F. Plachyho.[7] Na južnej stene lode je umiestnený výjav Martin Luther na ríšskom sneme vo Wormse. Fasády kostola s bosážou sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža s hodinami je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
