PROFILBARU.COM

	Fretka domáca
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)	suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)	lasicovité (Mustelidae)
Rod (genus)	tchor (Mustela)
Druh (species)	tchor tmavý (Mustela putorius)
Poddruh/Plemeno (subspecies)	fretka domáca (Mustela putorius furo)
Vedecký názov
	Mustela putorius furo; Linnaeus, 1758
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Fretka domáca^[1] (iné názvy: fretka ^[2]^[3], staršie: tchor domáci ^[3]; lat. Mustela furo, Mustela putorius furo, Putorius putorius furo, Mustela putorius var. furo, Putorius putorius var. furo, Putorius furo) je domestikovaná forma (poddruh a podobne) tchora tmavého (Mustela putorius) alebo tchora stepného (Mustela eversmannii), t.j. je sporné, z ktorého z týchto dvoch druhov pochádza ^[4]. V staršej literatúre sa tmavšie variety fretiek nazývali tchorofretka, čo vyplývalo z chybného názoru, že vznikli krížením fretky a tchora. ^[1]

Je to jediná domestikovaná kunovitá šelma (a spolu so psom a mačkou jedna z troch domestikovaných šeliem všeobecne). Vo voľnej prírode sa fretka nevyskytuje. Najbližším príbuzným ku fretke vo voľnej prírode je tchor. Fretky sú sexuálne dimorfné, pričom samec je väčší ako samica.

Etymológia

Názov fretka je odvodený z latinského slova furittus, čo v preklade znamená „malý zlodej“, čo je pravdepodobne referencia na obyčajnú fretku, ktorá kradne malé predmety.

Základné fyziologické údaje fretky

priemerný vek: 8 – 12 rokov, 5 - 15 výnimočne
váha samec:1 - 2 kg, samica: 0,5 - 1 kg
telo a chvost samec: 35 - 50 cm chvost 13 - 19 cm samica: 30 - 40 cm chvost 11 - 16 cm
pohlavná zrelosť: v 5 – 9 mesiacoch života
využitie pre chov: do troch rokov
obdobie párenia: marec – august
dĺžka gravidity: 42 dní
veľkosť vrhu: 1 – 16 mláďat (váha 6 – 10 g)
farba po narodení: fretky sa rodia s jemnou sivastou srsťou
mliečne zuby: 2. – 3. týždeň
otváranie očí: 4. – 5. týždeň
schopnosť počuť: 4. – 5. týždeň
doba dojčenia (odstav): 6 – 8 týždňov
trvalý chrup: od 7. týždňa
telesná teplota: 38 – 40 °C
dych: 33 – 36 / min
srdcový tep: 250 / min
starnúť začína: od 4. roku života
zuby 34 (hore aj dole na každej strane 3 rezáky, 1 očný zub, 3 črenové, z ktorých prvá má podobu trháku, hore potom po dvoch, dole po jednej stoličke). Často sa vyskytuje nadbytočný rezák.

Domestikácia

Rovnako ako u väčšiny domácich zvierat je pôvodný dôvod, prečo sú fretky domestikované ľuďmi, neistý, ale pravdepodobne išlo o lov. Podľa fylogenetických štúdií bola fretka domestikovaná z európskeho tchora poľného (Mustela putorius) a pravdepodobne pochádza zo severoafrickej línie tohto druhu.

Chov

Pôvodne ju ľudia využívali na chytanie a vyháňanie myší, králikov, škodlivých hlodavcov z nôr, k preťahovaním lán dlhým potrubím a v kožušníckom priemysle. Dnes sa fretky chovajú ako laboratórne zvieratá a čím ďalej viac ako domáci miláčikovia. Fretky majú milú a hravú povahu a silnú osobnosť podobne ako mačky. Na rozdiel od psov a mačiek, fretka domáca nie je schopná prežiť vo voľnej prírode a je odkázaná na starostlivosť človeka. Jej vypustenie do voľnej prírody spôsobí uhynutie v dôsledku vyčerpania hladom, alebo úrazu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fretka domáca
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Fretka domáca

Zdroje

↑ ^a ^b fretka domáca. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 607.
↑ REICHHOLF J. Cicavce. (preklad Peter Ľupták) Bratislava: Ikar, 1996 ISBN 80-7118-236-2, S. 156
↑ ^a ^b STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 507
↑ KUROSE, N. et al. Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Mustela (Mustelidae, Carnivora), inferred from mitochondrial DNA sequences: New perspectives on phylogenetic status of the back-striped weasel and American mink. In: Mammal Study 33: 25–33 (2008) © the Mammalogical Society of Japan dostupné online S. 29