Folkušovou preteká potok s rovnomenným názvom Folkušová, nazývaný aj Folkušovianka.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1331 ako Villa Folkus. Obec Folkušová sa vyvinula na majetku obce Sebeslavce, s ktorými bola po celé 14. storočie úzko spojená, až ich postupne svojim významom predstihla. Kuriálna osada sa stala čisto zemianskou. Do konca stredoveku patrila rodine Folkušovských, neskôr Benickým a Tomkovcom. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, tkáčstvom, kožušníctvom a košíkárstvom.
Kúria rodu Tomkovcov, renesančná murovaná dvojpodlažná bloková stavba s valbovou strechou zo 17. storočia. Nachádza sa v radovej zástavbe, na čísle 25.[4] Ide o hodnotný doklad sídla nízkej šľachty v prostredí Turca, kde sa prejavujú prvky vernakulárnej architektúry. Stavba je bloková, na obdĺžnikovom pôdoryse. Miestnosti kúrie mali drevený záklopový strop, kuchyňa a schodisko valenú klenbu. Fasády boli pravdepodobne jednoduché bez ostení s hladkou omietkou. Kúria prešla stavebnými úpravami v roku 1797, podľa zachovanej datácie na tráme. Stavba bola obnovovaná koncom 20. storočia.[5]
Dedinská zvonica, murovaná baroková stavba na pôdoryse štvorca z roku 1782. Jednoduchá stavba je zdobená drevenými šambránami a ihlancovou strechou z ktorej vyrastá vežica s barokovou helmicou.[6]
Pohrebná kaplnka rodiny Tomkovcov, neorománsko-neogotická stavba z roku 1902. Kaplnka je jedným z najvyspelejších príkladov sepulkrálnej architektúry v Turci. Nachádza sa na návrší nad obcou. Pôvodne bola postavená za dnes už neexistujúcou kúriou (na mieste dnešného obecného úradu). Architektonicky ide o jednopodlažnú stavbu s podzemnou kryptou. Jej urbanistická dominancia dnes zaniká v prerastenej zeleni zakrývajúcej kaplnku.[7]
Autobusové spojenie z Folkušovej do Martina a Blatnice prevádzkuje SAD Žilina.
Občianska vybavenosť
V obci sa nachádza obecný úrad, ktorého súčasťou je kultúrny dom a obecná knižnica. Ďalej sa tu nachádza krčma, obchod a pri obci je salaš s ovcami, s možnosťou zakúpenia ovčích výrobkov. Obec má dobrovoľný hasičský zbor.
Ubytovanie je možné v rekreačnom dome Sola Gratia[8].
Do roku 1973 v obci fungovala základná škola, v súčasnosti v obci škola nie je a žiaci navštevujú ZŠ v Beniciach.
Šport
Každoročne sa v obci konajú bežecké preteky Folkušovská sedmička. Pri príležitosti výročia SNP sa organizuje futbalové stretnutie ženatí - slobodní. Cez Folkušovú vedú trasy cyklistických pretekov - napríklad Turčiansky amatérsky triatlon. Okrem toho sa každý rok na Štedrý deň koná Vianočný futbal.
V minulosti mala Folkušová futbalový klub, ktorý bol neskôr zrušený. Nastali pokusy o obnovu klubu, ktoré ale boli neúspešné.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
↑ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Folkušová, s. 326-327.
↑JÁN ZACHAR, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ, VERONIKA KAPIŠINSKÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Folkušová, s. 325.
↑VERONIKA KAPIŠINSKÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Folkušová, s. 326 - 327.
ĎURDÍK MERICHELEJE, Ladislav. Folkušová - Pohľad do histórie Folkušovej [online]. 4.4.2012, [cit. 2013-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-08-22 z originálu.