Filip V. Dlhý (* 1291, Lyon, Francúzske kráľovstvo – † 3. január 1322, Paríž) bol francúzsky kráľ, navarrský kráľ (ako Filip II.) a gróf zo Champagne od roku 1316 až do svojej smrti.
Narodil sa ako druhý syn francúzskeho kráľa Filipa IV. a Jany Navarrskej a pred nástupom na trón mal titul grófa z Poitiers. Počas vlády svojho synovca Jána I. vystupoval ako regent.
Po smrti Jána I. v roku 1316 nastal problém s následníctvom, pretože po Ľudovítovi X. ostala už iba dcéra Jana. Objavila sa otázka, či sa francúzska koruna môže dediť v ženskej línii, tak ako iné léna alebo iné kráľovstvá. V tom prípade by sa nasledujúcim kráľom stal Janin manžel. Tomu Filip zabránil tým, že sa začiatkom roka 1317 nechal v Remeši pomazať a korunovať. Krátko na to zvolal vo februári 1317 do Paríža zhromaždenie šľachticov, prelátov a zástupcov parížskej univerzity a na tomto zhromaždení boli ženy z akéhokoľvek dedičského práva na francúzsku korunu vylúčené.
Vo vnútorných záležitostiach sa Filip snažil nadviazať na reformy svojho otca Filipa IV. Pracoval na štandardizácii mier a váh. Prehodnotil veľa rozhodnutí svojho staršieho brata Ľudovíta X., ktorý bol pod silným vplyvom svojho strýka Karola z Valois a zanechal štátne záležitosti v zlom stave. Vrátil majetky a tituly mnohým otcovým hodnostárom a spolupracovníkom, ktoré im odobral jeho starší brat. V zahraničnej politike uzavrel mier s Flámskom.
Zomrel v Paríži a pochovaný je v bazilike Saint-Denis. Keďže nezanechal mužského následníka, trón zdedil jeho mladší brat Karol IV.
V roku 1307 sa oženil s grófkou Janou II. Burgundskou (* 1292 – † 1330 ,dcérou a dedičkou grófa Ota IV. Burgundského) a grófky Mahaut z Artois. Mali spolu štyri dcéry a syna[1]: