Extrémizmus

Extrémizmus (predstaviteľ extrémizmu sa nazýva extrémista) je nejasne definovaný pojem majúci v literatúre i praxi viacero významov:

1. Na najvšeobecnejšej úrovni môže výraz extrémizmus znamenať:

• výstrednosť, krajnosť, výnimočnosť^[1]; extrémny čin^[2] ; alebo
• záľuba v extrémoch ^[1]; tendencia alebo sklon byť extrémny^[3]; alebo
• prepiato radikálne (resp. výrazne od „obyčajnosti“ vzdialené) názory, konanie, pocity a pod. (často s údajným nárokom na bezpodmienečnú a výlučnú platnosť), v užšom zmysle len v politickej alebo náboženskej oblasti ^{[1][4][5][6][7]}

2. V špecifickejších kontextoch môže extrémizmus znamenať:

• a) vyhranené názory a konania zamerané (priamo či nepriamo - sekundárne) proti ústavnému demokratickému zriadeniu, čiže najmä pravicový extrémizmus, ľavicový extrémizmus, náboženský extrémizmus, ekologický extrémizmus a etnický extrémizmus^{[8][9][10][11]}, alebo
• b) vyhranené názory a konania zamerané priamo proti ústavnému demokratickému zriadeniu, čiže súhrnné označenie pre pravicový extrémizmus a ľavicový extrémizmus (synonymné označenie je politický extrémizmus, v minulosti sa používalo označenie radikalizmus)^{[12][4][13][14]}, alebo
• c) ako bod b), ale vrátane náboženského extrémizmu ^[15], alebo
• d) islamský extrémizmus ^[16].

Definície extrémizmu

Pojem extrémizmus má pôvod v latinskom termíne extremus, čo znamená najďalej ležiaca pozícia, a preto ho možno vnímať ako krajný, premrštený, výstredný. Takéto vymedzenie je príliš široké a preto v rôznych kultúrach a spoločnostiach býva tiež rôzne interpretovaný. V niektorých krajinách sa však pre jeho širokosť a všeobecnosť označenie extrémizmus vôbec nepoužíva ale namiesto neho sa používajú konkrétnejšie termíny ako napríklad terorizmus, antisemitizmus, rasizmus a pod., ktoré sa považujú za extrémne javy v spoločnosti.^[17]

Radikalizmus, extrémizmus a terorizmus nie sú nástrojom vášní. Stali sa nástrojom politickej racionality. Problematika extrémizmu a jeho prejavov v súčasnom období predstavuje celospoločenský problém. Možno ho priradiť k sociálno-patologickým javom vyskytujúcim sa v demokratických spoločnostiach. S problematikou extrémizmu sa spájajú rôzne prejavy, ako radikalizmus, fanatizmus, terorizmus, fašizmus, rasizmus a xenofóbia. Od zmeny totalitného systému na demokratický je možné zaznamenať na slovenskej, ale aj českej, poľskej či maďarskej politickej scéne zvýšenú koncentráciu extrémistických predstaviteľov. Ich tematická základňa je primárne tvorená národnostnou problematikou, proti-rómskou problematikou, problematikou národnostných menšín a prisťahovalectvom.^[18]

Pojem extrémizmus nie je v právnom poriadku na Slovensku (a v mnohých iných štátoch) definovaný. Aj v odbornej literatúre sa konkrétne definície extrémizmu značne rôznia. Nasleduje niekoľko príkladov pre definíciu typu 2a (o definícii typu 2b pozri článok politický extrémizmus):

• podľa slovenskej Koncepcie boja proti extrémizmu 2015-2019: Extrémizmus označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu as ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku. Extrémizmus sa delí na pravicový, ľavicový, náboženský a extrémizmus zameraný na jednu otázku (ekologický, separatizmus a pod).^[8]
• podľa polície ČR: Extrémizmus sú vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú z ústavných, zákonných noriem, vyznačujú sa prvkami netolerancie, a útočia proti základným demokratickým ústavným princípom, ako sú definované v českom ústavnom poriadku.^[19]
• podľa rezolúcie Rady Európy: Extrémizmus zodpovedá takej forme politickej aktivity, ktorá odmieta formy parlamentnej demokracie a zakladá svoju ideológiu a aktivity na neznášanlivosti, vylučovaní, xenofóbii a ultranacionalizme.^[11]

Zdroje

1. extrémizmus. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 358.
2. extrémizmus. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
3. Oxford English Dictionary. [CD] Oxford : Oxford University Press, 2009. ISBN 978-0-19-956383-8.
4. ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 3. přeprac. a aktualizované. vyd. Praha : Libri, 2004. 575 s. ISBN 80-7277-209-0. S. 125.
5. Extremismus. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
6. Addressing extremism [online]. libertyunderattack.com, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
7. STEVENSON, Angus. Oxford Dictionary of English. [s.l.] : OUP Oxford, 2010. 2069 s. ISBN 978-0-19-957112-3. S. 621.
8. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
9. Extrémizmus [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
10. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
11. rovesnicivprevencii.sk, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online. Archivované 2016-08-16 z originálu.
12. Extremismus - Was ist das? [online]. politische-bildung-brandenburg.de, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online. Archivované 2021-01-26 z originálu.
13. extrémizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala).
14. Bundeszentrale für politische Bildung. Extremismus [online]. bpb.de, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
15. Extremismus. In: Meyers Lexikon online [1] Archivované 2008-09-23 na Wayback Machine (prístup: máj 2008)
16. M. Ayaz Naseem, Adeela Arshad-Ayaz: What Kind of Pedagogy Do We Need to Address Extremism and Terror?. In: Journal of Contemporary Issues in Education, 2016, 11(1), str. 6-18, ISSN 1718-4770
17. MAŠĽANYOVÁ, D.; ZACHAR, A. Rekodifikácia a extrémizmus. In ZÁHORA, J. (ed.). Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. 4. 2008. Bratislava: Eurokódex, 2008, s. 50.
18. LICHNER, Vladimír. Extrémizmus a radikalizácia v sociálnych kontextoch [online]. UPJŠ v Košiciach, Filozofická fakulta, 2018, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online. Archivované 2023-04-12 z originálu.
19. Policie České republiky [online]. policie.cz, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online.