Antisemitizmus

Nemecký a poľský nápis: Len pre židov, na okne električky, Varšavské geto.

Antisemitizmus je nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase. Aj keď samotné slovo (anti-semitizmus) je odvodené od slova Semiti, dnes sa ním neoznačuje nepriateľstvo voči semitským národom všeobecne (kam patria aj Arabi), ale len voči Židom. Extrémnym príkladom antisemitizmu je otvorene nepriateľská nacistická ideológia Adolfa Hitlera, ktorá viedla ku genocíde európskych Židov – holokaustu (1939 – 1945).

Pôvod slova

Slovo Semiti je odvodené od mena biblického mena Sem (syn Noema, predok Abraháma, ktorý je podľa legendy praotcom Židov i Arabov). Slovo antisemitizmus sa pravdepodobne prvýkrát použilo v roku 1860 v práci Antisemitské predsudky (nem. Antisemitische Vorurteile) rakúskeho židovského učenca Moritza Steinschneidera. Steinschneider slovo použil na charakterizáciu myšlienok Ernesta Renana o „semitských“ a „árijských“ rasách. V 19. storočí boli domnelo vedecké teórie týkajúce sa rás, civilizácií a pokroku v Európe veľmi rozšírené. Veľkým zástancom tejto formy rasizmu bol pruský nacionalistický historik Heinrich von Treitschke. Na rozdiel od Renana a ďalších autorov bolo v jeho spisoch slovo semitský v podstate synonymom slova židovský.

Nemecký politický agitátor Wilhelm Marr použil slovo antisemitizmus v roku 1879 v svojej knihe Cesta k víťazstvu germánstva nad židovstvom (Der Weg zum Siege des Germanentums über das Judentum) v zmysle „nenávisť voči Židom“. Táto nenávisť popísaná novým slovom sa tak javila ako vedecky podložená, racionálna. Marrova kniha sa stala veľmi populárnou a Marr v tom istom roku založil Antisemitskú ligu (Antisemiten-Liga), prvú nemeckú organizáciu, ktorá sa otvorene angažovala v boji proti údajnej hrozbe Nemecka zo strany Židov a presadzovala ich násilný odsun z krajiny.

Druhy antisemitizmu

  • Náboženský antisemitizmus (niekedy nazývaný antijudaizmus) je zameraný proti židovstvu ako náboženstvu a proti praktikovaniu židovskej viery. Pochádza z rozporov medzi judaizmom a kresťanstvom, prípadne medzi judaizmom a islamom. Až do začiatku 19. storočia mal antisemitizmus hlavne náboženský základ. Pretože judaizmus bol najväčším menšinovým náboženstvom v kresťanskej Európe a v časti islamského sveta, boli Židia často hlavným cieľom nábožensky motivovaného násilia a perzekúcií. Toto násilie však väčšinou nezahŕňalo ľudí, ktorí mali židovský pôvod a prestúpili k inému náboženstvu. (Boli však aj výnimky, napríklad španielski marranos). Náboženský antisemitizmus je pôvodom stredovekých zákonov, ktoré zakazovali vyznávanie židovského náboženstva a mali za následok vyháňanie Židov z mnohých európskych krajín.
  • Rasový antisemitizmus je forma nenávisti namierená proti všetkým ľuďom, ktorí majú židovský pôvod. Ideologicky je založený na nesprávne pochopených myšlienkach o vývoji rás. Rasový antisemitizmus nahradil nenávisť k judaistickému náboženstvu presvedčením, že Židia sú bez ohľadu na náboženské vyznanie rasovo odlišnou skupinou ľudí a ako takí sú nižšou rasou, ktorá si zaslúži pohŕdanie. S nástupom rasového antisemitizmu sa začali tiež objavovať populárne konšpiračné teórie, v ktorých sú vykreslené údajné židovské plány na ovládnutie sveta. Od konca 19. storočia je rasový antisemitizmus najrozšírenejšou formou antisemitizmu.
  • Nový antisemitizmus. Podľa názoru mnohých analytikov a židovských skupín sa na konci 20. storočia objavila odlišná forma antisemitizmu spojovaná s extrémnou ľavicovou i pravicovou politikou, ktorá prevzala vyjadrovacie prostriedky a koncepciu antisionizmu.[1][2][3][4] Prejavom nového antisemitizmu je démonizácia alebo spochybňovanie existencie štátu Izrael. O tom, či skutočne ide o novú samostatnú formu antisemitizmu alebo iba o nové prejavy starej nenávisti, sa však vedú spory.

Antisemitizmus na Slovensku

História

V slovenskom kresťanskom prostredí sa v 19. storočí, poznačenom národným obrodením, ako vedľajší produkt sformoval negatívny obraz Žida, ktorý sa prostredníctvom literatúry dostal do povedomia obyvateľov Slovenska a bol paušalizovaný na celú židovskú komunitu. Rozporuplné vlastnosti prisudzované Židom stupňovali voči nim nenávisť v mysli väčšinovej spoločnosti. 19. storočie je obdobím zrodenia slovenského antisemitizmu.[5] Boj proti alkoholizmu sa nepriamo zameriaval aj proti Židom ako majiteľom krčiem a tak sa stal súčasťou agendy spolkov striezlivosti. Pozri Jozef Ignác Bajza: René mládenca príhody, Jozef Miloslav Hurban: Prítomnosť a obrazy zo života tatranského, Jonáš Záborský a ďalší.[5][6]

V 90. rokoch 19. storočia Židia ovládli viac než 50% maďarskej žurnalistiky, dôležité miesta zaujali v medicíne, kde tvorili tretinu všetkých lekárov. V právnom svete bola asi polovica advokátov židovského pôvodu, tiež približne 30% inžinierov a väčšina hospodárskych, obchodných, bankových podnikateľov alebo úradníkov. Židia sa priklonili k maďarizácii a väčšina z nich sa v Uhorsku hlásila k maďarskej národnosti. Podobne ako v rakúskej časti monarchie sa Židia priklonili k nemčine, tak v Uhorsku k maďarčine. Tým sa ich činnosť spájala aj s presadzovaním maďarských záujmov na úkor iných národov Uhorska. [5][7]

"V Poľsku je napríklad oveľa silnejší antisemitizmus ako na Slovensku, ale pravdepodobne medzi  židovskou menšinou a tamojšou majoritnou spoločnosťou nebude spor o podstate situácie Židov v Poľsku počas nemeckej okupácie. Tam sa to s ľuďmi nezžilo. U nás má však slovenský štát medzi viacerými predstaviteľmi politických elít sympatie." J. Franek[8]

Deportácie Židov počas 2. sv. vojny a tzv. arizácia židovského majetku boli po vojne aj napriek existencii komunistického režimu pociťované ako nespravodlivosť. Preto podpísalo 24 osôb, zväčša disidentov, z ktorých viacerí boli katolícki aktivisti, v októbri 1987 Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska ako prejav "ľútosti a odprosenia". Pred Vianocami 1990 prijala Národná rada pod predsedníctvom Františka Mikloška Vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska.[9] Napriek proklamovanej rovnosti občanov počas existencie socialistického Česko-Slovenska (1948 -1989) ovládaného Komunistickou stranou počet obyvateľov hlásiacich sa otvorene k židovstvu (ale aj k ostatným minoritám) klesal. Pokiaľ v roku 1930 bol počet obyvateľov na území Slovenska, ktorí sa hlásili k Židovskej náboženskej obci 136 737, klesol podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 na 1 999. Bol to samozrejme dôsledok najmä holocaustu ale aj povojnovej emigrácie do novovzniknutého Izraela, Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie a ďalších štátov. Je pravdepodobné že sa Židia k židovstvu na Slovensku nehlásili (nedeklarovali sa) zámerne, čím sa chránili pred ostrakizmom. Vo východnej Európe sa stali židia „neviditeľnými“.[10][11] Bol to aj výsledok boja proti svetovému sionizmu, aj keď ich práva v samotnej podstate neboli porušované (židia sa vo vtedajšom Československu mohli realizovať – uplatnili sa vo významných pozíciách, zamestnaniach; príslušnosť k židovstvu, už nebola v Československu chápaná na rasovej báze).[11] Dôsledkom však bolo, že k židovskému pôvodu sa u nás nikto nehlásil a doteraz jeho deklarovanie vyvoláva rozpaky alebo je odsudzované. Toto tabu výrazne prelomil Fedor Gál, keď v Štúdio dialóg počas Nežnej revolúcie v roku 1989 nielen verejne deklaroval, že je židovského pôvodu[12] ale aj to, že je narodený v koncentračnom tábore Terezín.

J. Franek hovorí: Horšie je na tom ten občan židovského pôvodu, ktorý o svojom židovstve nechce hovoriť, čo je časté a typické. Ja som dobre deklarovaný Žid a mám to jednoduchšie, ľudia sú ku mne ústretoví. Názorové nezhody mám skôr v intelektuálnom prostredí, najčastejšie pri hodnotení neuralgických bodov slovenskej histórie, Slovenského štátu či Tisa. [8]

Súčasnosť

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova (Inštitút pre verejné otázky) „prejavy antisemitizmu u nás stále sú a určité stereotypy prežívajú“ aj keď antisemitizmus nie je „prvoplánovo významnejšou politickou silou“.[13] Z významnejších politických strán sa prejavmi antisemitizmu vyznačuje krajne pravicová (skryte neonacistická) strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Napr. jej čelný predstaviteľ Marian Kotleba rozširuje konšpiračnú teóriu o Protokoloch sionských mudrcov, kde sa už v roku 1921 dokázalo, že ide o podvodný dokument, ktorý mal slúžiť antisemitskej propagande ako dôkaz plánu Židov na ovládnutie sveta. Poslanec NR SR za ĽSNS Milan Mazurek sa dopustil spochybňovania holokaustu a poslanec NR SR za ĽSNS Stanislav Mizík kritizoval udelenie štátnych vyznamenaní osobám „židovského pôvodu“.[14][15][16]

Referencie

  1. ↑ Phyllis Chesler. Nový antisemitizmus: Súčasná kríza a čo s ňou musíme urobiť, Jossey-Bass, 2003, pp. 158-159, 181. (anglicky)
  2. ↑ Warren Kinsella. Nový antisemitizmus Archivované 2007-10-14 na Wayback Machine, vydané 5. marca 2006. (anglicky)
  3. ↑ Doward, Jamie. "Jews predict record level of hate attacks: Militant Islamic media accused of stirring up new wave of anti-semitism", The Guardian, 8. augusta 2004. (anglicky)
  4. ↑ Endelman, Todd M. „Antisemitism in Western Europe Today“ in Contemporary Antisemitism: Canada and the World, University of Toronto Press, 2005, pp. 65-79. (anglicky)
  5. ↑ a b c BORZA, Peter. Židia medzi kresťanmi na území Slovenska v 19. storočí in Zborník konferencie "Katolícka Cirkev a Židia na Slovensku v 19. storočí" [online]. Katolicka cirkev na Slovensku, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  6. ↑ JAKUBIK, Henrich. Obraz židovstva v slovenskej klasicistickej a romantickej literatúre. In: Konferencia mladych filologov [online]. web.archive.org, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  7. ↑ MLYNÁRIK, Ján, Dějiny Židů na Slovensku. Praha : Academia, 2005
  8. ↑ a b A.S, Petit Press. Jaroslav Franek: Ježiš sa nikdy nezriekol svojho národa [online]. www.sme.sk, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  9. ↑ Narodna rada SR - Dokumenty: Vyhlasenie k deportaciam Zidov [online]. Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
  10. ↑ ESCHENAZI, G., NISSIM, G. Ebrei invisibili. (Neviditeľní židia). Milano: Mondadori, 1995.
  11. ↑ a b ŠUŠA, IVAN. Fenomén socializmu v memoároch slovenských židovských autorov [online]. Università l’Orientale Napoli (Neapol), [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  12. ↑ HORVÁTOVÁ, Rena. Fedor Gál: Romové a Židé mají podobný úděl. Když je společnost v krizi, obrátí se proti nim [online]. Praha: Český rozhlas, 2020-02-14, [cit. 2020-09-29]. Dostupné online.
  13. ↑ Obrazom: Kiska a Fico si v Bratislave pripomenuli holokaust [online]. webnoviny.sk, 2014-09-09, [cit. 2014-09-10]. Dostupné online.
  14. ↑ A.S, Petit Press. Rozprávky o mydlách a antisemitské karikatúry. Ako sa kotlebovci vyjadrovali o židoch [online]. fici.sme.sk, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
  15. ↑ VRAŽDA, Daniel. Prečo som napísal knihu o Kotlebovi [online]. Denník N, 2017-09-13, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
  16. ↑ AKTUALITY.SK. Poslancovi ĽSNS prekážajú vyznamenania pre „Židov“ aj ženu, ktorá prežila holokaust [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.

Iné projekty

Strategi Solo vs Squad di Free Fire: Cara Menang Mudah!