Počiatky snáh o vývoj nového stíhacieho lietadla pre francúzske letectvo siahajú až do roku 1965. V tej dobe sa začal anglo-francúzsky projekt vývoja lietadla s meniteľnou geometriou krídel AFVG (Anglo-French Variable Geometry). Vzájomná spolupráca bola o dva roky neskôr ukončená, keď Francúzsko z projektu odstúpilo. Naopak, Spojené kráľovstvo pokračovalo ďalej v rozvoji konceptu s meniteľnou geometriou krídel a v spolupráci so Západným Nemeckom a Talianskom vyvinuli lietadlo Panavia Tornado.
Dassault potom pracoval na niekoľkých nových konceptoch lietadiel, ktoré vyvinul na základe experimentálneho prototypu s meniteľnou geometriou krídel Mirage G. Tieto práce vyústili do sofistikovanej konštrukcie s označením ACF (Avion de Combat Futur – Budúce bojové lietadlo). Tesne pred dokončením prvého funkčného prototypu ACF sa však rozhodla francúzska vláda projekt zrušiť. Lietadlo bolo pre potreby francúzskeho letectva príliš veľké a drahé, preto bol jeho vývoj v decembri 1975 definitívne zastavený.
Vývojárom Dassaultu bolo hneď od začiatku jasné, že exportný potenciál ACF bude vzhľadom k jeho rozmerom a cene nízky. Preto súbežne s vývojom ACF prebiehali v spoločnosti aj práce na koncepcii lietadla, ktoré by bolo menšie, jednoduchšie a lacnejšie. Dassault Aviation bol hneď potom ako bol zrušený ACF, schopný okamžite ponúknuť ako alternatívu koncept lietadla, nazvaného neskôr Mirage 2000. Paradoxom bolo, že zatiaľ čo ACF malo byť v prvom rade útočné lietadlo a až sekundárne záchytná stíhačka, v prípade Mirage 2000 to bolo presne naopak. Náklady na obstaranie takéhoto stroja však boli mimoriadne priaznivé a tak dala bezpečnostná rada Francúzska projektu „zelenú“.
Vďaka výkonnému motoru SNECMA M53, vyvinutému pôvodne pre ACF, mohol prototyp Mirage 2000 vzlietnuť už v marci 1978. Prvý sériovo vyrobený stroj sa dostal do vzduchu o štyri roky neskôr a v roku 1984 dosiahla prvá letka lietadiel Mirage 2000C počiatočných operačných schopností.
Konštrukcia
Návrh draku lietadla Mirage 2000, ktorý počítal s delta krídlom, vyzeral spočiatku ako krok späť. Jeho predchodca Mirage F1 bol totiž hornoplošník s lichobežníkovými krídlami. Mirage 2000 tak konštrukčne vychádzal viac zo staršieho Mirage III, ktorý bol vyvíjaný ešte v 50. rokoch. O strojoch s delta krídlom sa v tej dobe vedelo, že majú dobré letové vlastnosti pri vysokej rýchlosti, ich radarová odrazová plocha je nižšia, konštrukčne sú jednoduchšie a poskytujú viac vnútorného priestoru pre palivo. Neboli však dobrou voľbou, pokiaľ išlo o ovládateľnosť a lety v nízkej nadmorskej výške. Taktiež potrebovali dlhšiu dráhu pre vzlet a pristátie. Inžinierom v Dassaulte sa však podarilo navrhnúť drak lietadla tak, že v kombinácii s elektro-impulzným systémom riadenia (fly-by-wire) dosahoval Mirage 2000 potrebnú úroveň obratnosti. Dĺžka pristátia bola znížená vďaka mohutným uhlíkovým brzdám. Predný podvozok je tvorený dvojitým kolesom a zaťahuje sa dozadu. Zatiaľ čo hlavný podvozok je vybavený sólo kolesami a zaťahuje sa dovnútra krídel. Výškovka, ktorá je dlhšia ako pri Mirage III, umožňuje pilotovi udržať si kontrolu nad strojom aj pri vyšších uhloch nábehu. Väčšina lietadla, bola vyrobená z hliníkových zliatin, ale niektoré diely už boli z titánu a uhlíkových vlákien.
Pilot sedí na vystreľovacom sedadle Sembo Mark 10, ktoré je licenčnou verziou britskej Martin-Baker Mark 10. Sedadlo má parametre 0/0, čo znamená, že pilot sa môže katapultovať už pri nulovej výške a nulovej rýchlosti lietadla.[2]
Vstavanú výzbroj tvorila dvojica kanónov DEFA 554 (teraz GIAT 30-550 F4) kalibru 30 mm so zásobou munície 125 ks. Kanóny majú voliteľnú kadenciu 1200 alebo 1800 výstrelov za minútu. Mirage 2000 má 9 závesníkov, na ktorých môže niesť výzbroj a externé palivové nádrže do hmotnosti 6 300 kg. Päť závesníkov sa nachádza pod trupom lietadla a po dva závesníky sú umiestnené pod každým krídlom. Tri pylóny sú tzv. mokré, t.j. sú schopné niesť prídavné palivové nádrže - ide o stredový pylón pod trupom a vnútorné pylóny pod krídlami.
Prvýkrát sa lietadlá Mirage 2000 zúčastnili bojov počas vojny v Perzskom zálive v rokoch 1990 až 1991. Francúzsko a Spojené arabské emiráty nasadili po 12 stíhacích lietadiel tohto typu proti letectvu Saddáma Husajna. V prvých dňoch sa však leteckej kampane koalície nezúčastnili, pretože iracké letectvo disponovalo taktiež lietadlami spoločnosti Dassault - konkrétne 76 strojmi Mirage F1 EQ. Francúzske Mirage 2000 vzlietli celkovo 512-krát, zatiaľ čo lietadlá Spojených arabských emirátov uskutočnili 64 bojových letov.[3]
V roku 1995 sa 16 francúzskych Mirage 2000D[4] zapojilo do útokov na pozície bosnianskych Srbov. Francúzske letectvo používalo laserom navádzané rakety vzduch-zem AS-30L a laserom navádzané bomby rodiny Paveway.[5] Dňa 30. augusta bola jedna zo stíhačiek Mirage 2000 zostrelená v blízkosti mesta Pale.[6] Obaja piloti prežili avšak padli do zajatia, z ktorého boli bosnianskymi Srbmi prepustení v decembri 1995.[7]
V rokoch 1998 až 1999 sa 8 francúzskych Mirage 2000D zapojilo do útokov proti srbským jednotkám, ktoré bojovali s kosovskými Albáncami. Srbské pozície boli bombardované prevažne bombami Paveway I, Paveway III a laserom navádzanými raketami vzduch-zem AS-30L. Navyše, 8 stíhačiek Mirage 2000C vykonávalo hliadkovanie vo vzdušnom priestore nad územím bývalej Juhoslovanskej zväzovej republiky.[8]
Po teroristických útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku, ktoré sa udiali 11. septembra 2001, podnikli USA leteckú ofenzívu a následný vpád do Afganistanu. Ku koalícii, vedenej Spojenými štátmi, sa pridali aj iné krajiny, vrátane Francúzska. Od 23. októbra 2001 do 30. septembra 2002 nalietali francúzske lietadlá Mirage 2000D a Super Etendard nad Afganistanom 12000 hodín. V uvedenom období zničili 33 pozemných cieľov, ktoré boli spájané s teroristickou organizáciou al-Káida alebo s vládou Talibanu.[9]
Intervencia v Líbyi
Varianty
Mirage 2000C
Jednomiestne stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády (C je skratkou francúzskeho slova Chasseur, t.j. stíhačka). Produkcia tejto verzie začala v novembri 1982 a celkovo bolo vyrobených 124 kusov.
Mirage 2000B
Dvojmiestna cvičná verzia, ktorá prvýkrát vzlietla 11. októbra 1980.
Mirage 2000N
Dvojmiestna verzia, odvodená z Mirage 2000B, ktorá je schopná niesť nukleárnu strelu ASMP s doletom 300 km (od roku 2009 aj jej modernejšiu verziu ASMP-A s doletom viac ako 500 km).
Mirage 2000D
Dvojmiestne bojové lietadlo, odvodené z variantu Mirage 2000N, ktoré však nesie namiesto nukleárnych len konvenčné strely vzduch-zem (Apache, Scalp).
Používatelia
Zoznam používateľov a verzií, ktoré majú zaradené vo svojich vzdušných silách[10]
↑TUCKER, Spencer C.. Persian Gulf War Encyclopedia: A Political, Social, and Military History. [s.l.] : ABC - CLIO, 2014. ISBN 9781841762906. S. 103. (Anglický)
↑MALICI, Akan. The Search for a Common European Foreign and Security Policy. [s.l.] : Advances in Foreign Policy Analysis, 2008. ISBN 978-0-230-61122-1. S. 53. (Anglický)
↑MAGNUS, Maurice. French Foreign Legion Handbook: Strategic and Practical Information. [s.l.] : International Business Publications, 2012. ISBN 1433095173. S. 81. (Anglický)