Chrám stará svätá Petka (bulh. Храм „Света Петка Стара“ – Chram „Sveta Petka Stara“) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Iné názvy
Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätej Petky (starý) (bulh. Църква „Света Петка“ (стара) – Cărkva „Sveta Petka“ (stara)),[1][4][5] Chrám svätej ctihodnej Petky Bulharskej (bulh. Църква „Света преподобна Петка Българска“ – Cărkva „Sveta prepodobna Petka Bălgarska“),[1] Chrám svätej Paraskevy (bulh. Църква „Света Параскева“ – Cărkva „Sveta Paraskeva“),[3] Chrám svätej Petky (starý) so zvonicou (bulh. Църква „Света Петка“ (стара) с камбанарията – Cărkva „Sveta Petka“ (stara) s kambanarijata),[5] Starý chrám svätej ctihodnej mučeníčky Paraskevy (bulh. Старинен храм „Света преподобна мъченица Параскева“ – Starinen chram „Sveta prepodobna măčenica Paraskeva“),[6] alebo Starý chrám svätej ctihodnomučeníčky Paraskevy (bulh. Старинен храм „Света преподобномъченица Параскева“ – Starinen chram „Sveta prepodobnomăčenica Paraskeva“).[7]
Poloha
Chrám svätej Petky leží v centrálnej časti Plovdivu[1] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[1][6] v skalnatej časti južného svahu pahorku Džambaz tepe[1][2][4] v juhovýchodnej časti tzv. Trojpahorčia[2] na ulici „Zora“ (bulh. улица „Зора“)[5][6] č. p. 15.[6]
Dejiny a súčasnosť
Prvý chrám zasvätený svätej Petke Bulharskej bol na území Plovdivu postavený v období stredoveku počas panovania Ivana Asena II.. Stál na mieste dnešnej mešity Džumaja a fungoval ako katedrálny chrám až do roku 1371, kedy bol Plovdiv obsadený osmanskými vojskami. Po obsadení mesta bol tento chrám používaný ako moslimská modlitebňa, neskôr bol zbúraný a na jeho mieste bola postavená do súčasnosti zachovaná mešita.[2][6]
Druhý chrám dedikovaný svätej Petke Bulharskej vznikol začiatkom 15. storočia potom, čo bol obnovený a opravený malý stredoveky chrám, ktorý sa už nachádzal na mieste dnešnej budovy v skalách južného svahu pahorku Džambaz tepe a následne bol tejto svätici zasvätený. Na základe zachovaných zápiskov francúzskeho cestovateľa Lefevra z roku 1611 sa vie, že bol tento chrám malý krížovo-kupolového typu a teda typickým predstaviteľom byzantskej a bulharskej sakrálnej architektúry stavanej na území Bulharska v priebehu 10. – 14. storočia. Tento chrám existoval až do výstavby dnešnej budovy.[2]
V roku 1836 bol zbúraný pôvodný stredoveký chrám a na jeho mieste bola postavená dnešná budova.[1][2][3][6][7] Vysvatenie chrámu prebehlo 12. decembra toho istého roku.[7] Hlavnými iniciátormi a sponzormi výstavby boli bohatý plovdivský obchodník (čorbadžija) Vălko Čalăkov,[1][2] prezývaný Golemi Vălko (doslovne Veľký Vălko) s rodinou a jeho pomocník,[1] taktiež významný člen vtedajšej plovdivskej ortodoxnej kresťanskej komunity[2] Pejo Kiurkčijata.[1][2] Tieto informácie sú známe vďaka synodálnej listine z 9. septembra 1836 ako aj metropolitného protokolu z 15. marca 1837, ktoré sa zachovali v metropolitných archívoch, kde sú obaja spomenutí.[1] V roku 1836 bola zároveň v susedstve chrámu otvorená (opäť z iniciatívy a vďaka sponzorstvu Vălka Čalăkova Peja Kiurkčijatu) aj škola v ktorej sa vyučovalo v cirkevnej slovančine. Riaditeľom tejto školy bol Nikola Tondžorov zo Samokovu.[2] V chráme sa od jeho otvorenia v roku 1836 konali bohoslužby v bulharčine. Bulharský charakter si chrám aj škola zachovali do smrti plovdivského metropolitu Nikifora v roku 1850. Po jeho smrti a náhrade metropolitom Chrisantom[1] sa chrám v roku 1860[3] dostal do užívania gréckych ortodoxných veriacich[1][3] a liturgie ako aj výuka v škole prešli na gréčtinu.[1] Chrám bol zároveň premenovaný na chrám svätej Paraskevy.[3] V nasledujúcich desaťročiach sa bulharskí veriaci pokúšali niekoľkokrát neúspešne dostať chrám naspäť pod bulharskú správu. Chrám však ostal pod gréckou správou aj po oslobodení Bulharska v roku 1878 a aj to bol jeden z dôvodov pre začiatok výstavby nového chrámu zasväteného svätej Petke.[1] Naspäť pod bulharskú správu sa chrám dostal v roku 1906. V 70. rokoch 20. storočia bol chrám zatvorený a niekoľko desaťročí chátral. Následne prebehla rozsiahla renovácia budovy a chrám bol opätovne otvorený pre užívanie v roku 2007.[3][6] Oficiálne znovuotvorenie prebehlo 9. decembra 2007.[6]
Charakteristika
Z dôvodu obmedzeného priestoru na skalnej terase v svahu pahorku je budova chrámu pomerne malá.[1][2] Chrám svätej Petky je jednoloďová budova[1][2][4] s jednou apsidou s malým nartexom v západnej časti.[2] Budova bola postavená z tehiel a lámaných kameňov.[4] Apsida na východnej strane chrámu je postavená priamo ako pokračovanie skaly. Je deväťstenná zakončená vo vrchnej časti vlnitou ozdobnou rímsou. Postavená je z kamenných blokov. Klenba strechy je oblúkovitá.[1] Strop je drevený a segmentovaný.[4] Do dnešných dní ostal zachovaný umelecky hodnotný episkopský trón,[1][2][4] zhotovený pravdepodobne v priebehu 18. storočia.[2][4] Chrám bol v minulosti vyzdobený vzácnymi ikonami, ktorých autorom bol významný bulharský obrodenecký umelec a maliar ikon Zacharij Zograf.[2][3] Tieto ikony sa zachovali až do súčasnosti, nachádzajú sa však v depozitári plovdivskej metropole.[2] Ikony boli Zacharim Zografom namaľované v priebehu rokov 1834 – 1835,[4] ale aj v roku 1837.[3]
Zvonica
Chrámová zvonica bola postavená ako oddelená stavba v 60. rokoch 19. storočia.[1][2] Nachádza sa nad samotným chrámom na malej skalnej plošine v skalách pahorku[1][2][3] Džambaz tepe.[1][2] Zvonica sa stala vďaka svojej polohe v ktorej vhodne dopĺňa siluetu samotného pahorku Džambaz tepe jednou z ikonických pamiatok Plovdivu.[2]
Patrocínium
Chrám je zasvätený svätej Petke Bulharskej – mníške žijúcej v 11. storočí, narodenej v meste Epivates (dnešné mesto Selimpaşa) v Trácii na území dnešného Turecka[2]
Chrámový sviatok: 14. októbra na sviatok bulharskej patrónky svätej Petky[2]
Malý chrámový sviatok: Svetlý piatok – pohyblivý sviatok, jedná sa o prvý piatok po Veľkej noci, oslavuje sa v rámci Svetlého týždňa[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 25 z roku 1998 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a umelecká hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveta Petka“ (stara) s kambanarijata (bulh. Църква „Света Петка“ (стара) с камбанарията, doslova Chrám svätej Petky (starý) so zvonicou) oficiálny skrátený názov pamiatky je Cărkva „Sveta Petka“ (stara) (bulh. Църква „Света Петка“ (стара), doslova Chrám svätej Petky (starý)).[5]
Zaujímavosť
- Svätá Petka Bulharská, známa v Bulharsku aj ako svätá Petka Tărnovska, ktorej je chrám zasvätený, je už od stredoveku, od čias kedy v bol v Plovdive postavený prvý chrám zasvätený jej menu, považovaná za patrónku Plovdivu.[2]
Galéria
-
Pohľad na chrám zvrchu od zvonice
-
Pohľad na svah pahorku Džambaz tepe so zvonicou zo západu
-
Pohľad na severnú fasádu chrámu
-
Pohľad na západnú fasádu chrámu
-
Pohľad na východnú fasádu chrámu s apsidou
-
Pohľad na južnú fasádu chrámu
-
Pohľad na časť severnej fasády
-
Pohľad na zvonicu zo západu
-
Detailný pohľad na zvonicu z východu
-
Detailný pohľad na zvonicu zo severozápadu
-
Detailný pohľad na spodnú časť zvonice s vchodom
-
Detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
-
Detailný pohľad na juhovýchodný roh budovy
-
Detailný pohľad na južný vchod do chrámu
-
Pohľad na ozdobný detail z južnej fasády
-
Detailný pohľad na časť apsidy s oknom
-
Dobová fotografia z roku 1892 zachytávajúca pahorok Džambaz tepe s chrámom svätej Petky na pravej strane
Referencie
Iné projekty
