Chiméra (po gréckyΧίμαιρα (Chímaira)) je v gréckej mytológii dcéra stohlavého obra Tyfóna a Echidny, napoly ženy, napoly hada. Sama bola fantastický netvor.
Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu draka. Jej tri papule chrlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď zacítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju Bellerofontes, ktorý priletel na okrídlenom koni Pegasovi a Chiméru zasiahol niekoľkými smrtiacimi šípmi z bezpečnej výšky. Prvým šípom ju len zranil a tak na neho zaútočila ohňom zo svojich troch papúľ, šibala chvostom a vysoko za ním vyskakovala. No Bellerofontes dal na hrot svojej kopije olovo, ktoré sa v plamennej papuli netvora roztavilo a spálilo jej vnútornosti.
Sfinga – obluda so ženskou hlavou, levím telom a vtáčími krídlami
Hydra – obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami
Slovo chiméra v novodobom slovníku pretrvalo ako označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho nereálneho.
Odraz v umení
Napriek tomu, že Chiméra bola netvor, antickí umelci ju zobrazovali často. Jej najznámejšie zobrazenie je zrejme bronzová socha Chiméra z Arezza, vynikajúce dielo etruského umelca z 5. storočia pred naším letopočtom. Nachádza sa v Archeologickom múzeu vo Florencii.
Induská (Harappská) civilizácia
V induskej civilizácii je chiméra zobrazená na mnohých tabuľkách ("pečatidlách"). Znázornené sú rôzne druhy chimér zložených zo zvierat vyskytujúcich sa na indickom subkontinente. Aký názov mala chiméra v induskej civilizácii nie je známe.
Literatúra
Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
