Budínska kronika je latinská pôvodne rukopisná uhorská kronika, ktorá vznikla za vlády Karola Róberta (1308 – 1342). Jej prvá tlačená verzia z 15. storočia (vytlačená v roku 1473 ako prvá tlačená kniha v Uhorsku s nákladom asi 240 kusov) sa nazýva Chronica Hungarorum.
Rukopisná verzia sa zachovala v 4 kódexoch. Najlepšie sa pôvodný text kroniky zachoval v kódexe zo sklonku 15. storočia nájdenom v knižnici Trnavčana Ján Sambuca.
Verzia v kódexe Jána Sambuca sa začína tzv. Hunskou kronikou, nasleduje výklad historických udalostí do konca 14. storočia (do konca vlády Ľudovíta Veľkého, t. j. 1382) a končí kronikárskymi záznamami o najdôležitejších udalostiach rokov 1383 až 1468, t. j. až po vládu Mateja Korvína.
Budínska kronika je obsiahnutá ako druhá časť aj v neskoršej Kronike Jána z Turca, ktorá vyšla najprv v Brne v roku 1488. Jednu z verzií vlastní Matica slovenská, preto býva najčastejšie citovaná slovenskými historikmi.[1] Navyše Ján z Turca, vychádzajúc z ďalších zachovaných rukopisov sa v nej snažil opraviť chyby pôvodných autorov.
Budínska kronika patrí do tzv. prvej skupiny (t. j. rodiny, skladobného okruhu) uhorských kroník 14. storočia (t. j. tzv. Kroniky 14. storočia);[2] druhú skupinu tvorí Obrázková kronika.
Referencie
- ↑ HAAS KIANIČKA, Daniel. Slávne kremnické 14. storočie [online]. [Cit. 2021-01-15]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3. S. 170.
Literatúra
Pozri aj
Zdroj
