Britsko-americká sústava jednotiek (iné názvy: britsko-americká sústava merných jednotiek/sústava mier/merná sústava, britsko-americký systém jednotiek/systém merných jednotiek/systém mier/merný systém, anglo-americká sústava jednotiek/sústava merných jednotiek/sústava mier/merná sústava, anglo-americký systém jednotiek/... atď., anglosaská sústava jednotiek/...atď., anglosaský systém jednotiek/...atď.) sa skladá z imperiálnych jednotiek (imperial units), používaných aj dnes v Spojenom kráľovstve, a amerických bežných jednotiek (U.S. customary units), používaných v USA.
Kým v Spojenom kráľovstve, kde bola zavedená metrická sústava SI (zákonom z roku 1965, prechod bol ukončený v roku 1995), sa niektoré imperiálne jednotky používajú zo zvyku a čiastočne úradne paralelne k jednotkám metrickým aj dnes, je situácia v USA opačná: alternatívne používanie metrického systému je síce úradne povolené, obmedzuje sa však dodnes hlavne na vedeckú literatúru.
Neprehľadnosť britsko-americkej sústavy mier je komplikovaná skutočnosťou, že takmer všetky jednotky boli v minulosti viackrát definované, čiastočne navyše rozdielne v Spojenom kráľovstve a v USA; aj použitie tých istých jednotiek je v Spojenom kráľovstve a v USA často rozdielne.
Pretože jednotky oboch systémov vykazujú rôzne rozdiely, používa sa pre britské imperiálne jednotky označenie Imp. a pre americké jednotky s rovnakým pomenovaním U.S. a pod. Toto označenie však nie je záväzné a nie je vždy dodržiavané.
Základná jednotka je inch (palec, cól), ktorého veľkosť bola 1. júla 1959 stanovené na 2,54 cm, a z ktorého sa odvodzujú ďalšie jednotky ako stopa (foot, množné číslo feet), yard, míľa atď. Pre pozemnú míľu sa používa aj názov statute mile (zákonná míľa).
Na špeciálne účely sa kedysi používali aj jednotky geografickej míle (geographical mile = 6082 feet = 1,8537936 km) a telegrafnej míle (telegraph mile = 6087 feet = 1,8553176 km).
Takzvané poľné jednotky dĺžky sa kedysi používali predovšetkým na výmeru pozemkov v Spojenom kráľovstve (a jeho kolóniách) a majú skôr historický významu (jednotka rod sa nazývala aj pole alebo perch).
V nasledujúcej tabuľke uvedené dĺžkové jednotky link („článok“) a chain („reťaz“) sú udávané podľa tzv. Gunterovho systému (Gunter's measurement), okrem neho existuje ešte tzv. Ramdenov resp. inžiniersky systém (Ramden's measurement, Engineer's measurement), ktorého jednotky sú väčšie (pričom 1 reťaz má vždy 100 článkov – podľa kovovej reťaze, ktorou bolo merané pole). Pri Ramdenovej resp. inžinierskej reťazi platí:
Na meranie vzdialenosti na mori (aj v leteckej doprave) sa používala námorná (alebo nautická) míľa (nautical mile, niekedy aj sea mile), ktorá je o 800 stop dlhšia ako zákonná míľa (teda 6080 stop = 1853,184 m), a predtým legua (league, ktorá by však nemala byť zamieňaná so španielskou leguou), ktorá mala spravidla 3 námorné míle. Dnes medzinárodne platná definícia námornej míle (alebo medzinárodnej námornej míle, teda international sea mile) je od roku 1929 6076,12 stôp alebo presne 1852 metrov.
Na meranie hĺbky sa používali jednotky siah (fathom) a kábel alebo káblová dĺžka (cable, cable length). Okrem bežnej definície káblu ako jednej desatiny námornej míle existujú aj ďalšie, m. j. 1 kábel = 120 siah, používané námorníctvom USA (U.S. Navy) ako aj 1 kábel = 100 siah (teda 182,88 m).
Americké zememeračské jednotky (U.S. survey units) používal v USA výlučne Národný geodetický zememeračský ústav (National Geodetic Survey (NGS), do roku 1970 U.S. Coast and Geodetic Survey). Jediným rozdielom je zanedbateľne odlišná definícia základnej jednotky inch, ktorý je o 0,0000508001 mm väčší než imperiálny inch (rozdiel dosahuje 3 mm na míľu). Údaje v týchto jednotkách majú často (ale nie vždy) označenie U.S. survey. Pomer jednotiek medzi sebou je rovnaký ako v prípade imperiálnych jednotiek. Od roku 1986 už NGS interne používa iba jednotky SI, iba pre potreby 8 federálnych štátov výsledky prepočítava na staré americké zememeračské jednotky.
Popri vyššie spomenutých dĺžkových jednotkách existuje v angloamerickej sústave mier ešte celý rad ďalších, z veľkej časti zastaraných jednotiek. Za zmienku stojí:
Výber týchto jednotiek je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Plošné jednotky angloamerickej sústavy sa vyznačujú obdobnou neprehľadnosťou ako jednotky dĺžky. Pri definícii plošných jednotiek sa rozoznávajú nasledujúce systémy:
Niektoré ďalšie, historické jednotky (yardland, hide, barony) používané na výmeru pozemkov sa už nepoužívajú. Ich definície sa veľmi líšili (tak napr. yardland bol medzi 15 a 80 acre) a mali čiastočne abstraktný charakter iba pre približné vyjadrenie veľkosti pozemku, pričom sa ani neudávala nejaká presná veľkosť (pozemok meraný v yardland bol „malý“, meraný však v barony bol „veľký“). Jednotka hide sa často používala na výmer daní. Najčastejšie možno vychádzať z toho, že yardland (alebo virgate) obnášal 30 acre, hide 100 acre a barony 4000 acre.
Pre plošné jednotky používané v USA platí to isté ako pre jednotky dĺžky: ak ide o tzv. zememeračské jednotky (U.S. survey), sú odvodené za zanedbateľne odlišnej definície základnej jednotky inch a sú o niečo väčšie.
Obdobne ako v metrickej sústave SI existujú aj kubické jednotky, odvodené zo základných jednotiek dĺžky. Sem patrí hlavne
Ich používanie však nie je tak rozšírené ako v sústave SI, angloamerická sústava sa vyznačuje existenciou iných, historických jednotiek, ktorých definície sú odlišné.
K najznámejším kubickým jednotkám angloamerickej sústavy patrí galón (gallon), ktorých existovalo v minulosti veľké množstvo. Pri vzniku moderného systému dutých mier hrali nasledujúce významnú úlohu: roku 1707 prevzalo USA pre tekutiny (pôvodne britský) vínny galón (wine gallon, rovný 3 x 7 x 11 inchom teda 231 kubickým inchom, pôvodne 230,907 kubických inchov) a inak tzv. obilný galón (corn gallon, 268,8 kubických inchov). Kolonisti v severnej Amerike prevzali vtedajší britský vínny galón pre všetky tekutiny (okrem iného aj pre naftu), kým v Spojenom kráľovstve vtedy platili dva rôzne galóny (wine gallon a ale gallon), ktoré boli až v roku 1824 zrušené a nahradené jednotným (imperiálnym) galónom, ktorý bol definovaný ako 277,41945 kubických inchov (10 libier čistej vody pri 62 °F); v USA ku zmene nedošlo.
Všetky jednotky majú v britskom aj americkom systéme rovnaké mená (až na drachm, v USA dram) a väčšinou aj rovnaké prepočtové faktory medzi sebou. Aby sa zamedzilo zámenám, býva u britských jednotiek často uvedené Imp a u amerických U.S. Toto je dôležité, pretože napr. britská unca pre tekutiny (fluid ounce) je menšia ako rovnomenná americká, ale odvodené jednotky ako pint, quart a gallon sú zasa väčšie. Pozoruhodné je, že aj britský aj americký barel pre naftu (petrol barrel, naftový sud) má objem zhruba 159 litrov, ale britský sa skladá z 35 galónov (Imp) a americký z 42 galónov (U.S.).
Ďalšou prekážkou pri rýchlom pochopení tejto sústavy je skutočnosť, že čiastočne existujú rozdielne miery pre tekuté (wet) a suché (dry) látky. V Spojenom kráľovstve boli duté miery pre suché látky v roku 1968 zrušené, takže dnes existujú celkovo tri rozdielne systémy: imperiálne (teda pôvodne wet, v Spojenom kráľovstve, ktorý sa dnes používa aj pre suché látky), U.S. wet (tekutiny v USA) a U.S. dry (suché látky v USA). Miera bushel (bušel), zásadne dutá miera, sa používa v USA v dvoch variantoch ako jednotka hmotnosti pre obilie.
Ak je vzťah jednotiek medzi sebou rovnaký pre systém Imp (wet) aj US wet, sú tieto pomery uvedené v nasledujúcej tabuľke v jednom riadku s tým, že údaje sa vzťahujú na ten istý systém.
Základom angloamerických jednotiek pre hmotnosť je systém avoirdupois, prevzatý okolo 15. storočia z Francúzska. Aby sa zamedzilo zámene s inými systémami, používa sa s jednotkou často skratka avdp. Tieto jednotky sa niekedy označujú ako obchodné jednotky.
Základnou jednotkou je pound (avdp; po slovensky libra). V minulosti používaný a v roku 1878 zavedený pound v Spojenom kráľovstve sa nepatrne líšil od amerického (zavedeného v roku 1893). V roku 1960 bol jednotne definovaný ako 453,592370 g. Jednotky väčšie ako pound sú však v dôsledku rôznych definícií aj naďalej rozdielne. Pretože tieto britské jednotky sú menšie ako americké, používa sa na ich rozlíšenia často označenie short (krátky) pre britské a long (dlhý) pre americké pred jednotkou. V Spojenom kráľovstve zrušenú jednotku stone hlavne staršia generácia stále ešte používa na vyjadrenie hmotnosti vlastného tela.
Menej významný, hoci stále používaný, je systém troy na váženie mincí a drahých kovov; ktorých jednotky sú aj v USA aj v Spojenom kráľovstve rovnaké, používanie jednotky troy pound bolo však v Spojenom kráľovstve v roku 1879 zrušené (dnes je platná iba v USA). Na rozlíšenie sa užíva označenie troy. Britské a americké jednotky sú identické.
V minulosti používaný lekárenský systém apothecaries bol prevažne nahradený metrickými jednotkami. Na rozlíšenie sa používa skratka ap. Britské a americké jednotky sú identické.
Všetky tieto tri systémy majú tú istú identickú jednotku: grain. Zatiaľ čo násobky tejto jednotky majú (čiastočne) rovnaké označenie (ounce, pound), je ich pomer k jednotke grain rozdielny. Navyše sa tieto systémy líšia tým, že jednotky medzi grain a ounce sú čiastočne odlišné.
V USA sa používajú aj dva varianty jednotky bushel, čo je pôvodne dutá miera, ktorá sa však používa ako jednotka hmotnosti pre obilné produkty:
Štvrtý systém, nazývaný Tower, používaný v minulosti iba v Spojenom kráľovstve, má iba historický význam a zanikol pred niekoľkými storočiami.
Okrem vyššie uvedených jednotiek existujú aj ďalšie vedľajšie a odvodené jednotky, kde sa angloamerická sústava mier líši od sústavy SI (a tým aj od predchádzajúceho metrického systému). Väčšina sa ich týka skôr odbornej literatúry. Ako príklad možno uviesť
Z mnohých v minulosti používaných časových jednotiek sa uchoval iba fortnight (z fourteen nights) pre 14 dní (doslovný preklad: štrnásť nocí) teda dva týždne. Výber niektorých ďalších jednotiek je v nasledujúcom prehľade.
Bežnou jednotkou na meranie rýchlosti je mph (mile per hour, teda míľa za hodinu), čo zodpovedá 1,609344 km/h, menej používanou odvodenou jednotkou je ft/s (foot per second, teda stopa za sekundu), rovná sa 1,09728 km/h alebo 0,3048 m/s. Istou kuriozitou je Írsko, kde sa cestné vzdialenosti uvádzajú už v kilometroch, ale rýchlosť stále ešte v míľach za hodinu.
V námornej (aj leteckej) doprave sa rýchlosť meria v námorných míľach za hodinu (sea mile per hour), existuje však zvláštna jednotka uzol (knot, skratka kn podľa ISO, bežne sa však používa aj skratka kt, prípadne v množnom čísle kts), ktorá sa rovná 1,853184 km/h (imperiálna námorná míľa za hodinu), resp. 1,852 km/h (medzinárodná námorná míľa za hod.). Toto pomenovanie vzniklo zo starého spôsobu merania rýchlostí lodí (od prelomu 15.-16. stor. do polovice 19. stor.) pomocou tzv. logu. Log bola drevená doska, upevnená k šnúre v troch bodoch (podobne ako šarkan) a vyvážená tak, aby sa po vhodení do vody za loďou držala v polohe kolmej na smer pohybu. Tým kládla relatívnemu pohybu vody odpor a ťahala za šnúru, na ktorej bola upevnená a ktorá bola navinutá na bubon. Na šnúre boli v pravidelných rozostupoch uviazané uzly - každých 47 stôp a 3 palce (14,4018m). Námorník držiaci bubon púšťal odvíjajúcu sa šnúru pomedzi prsty a počítal ubiehajúce uzly, zatiaľ čo iný námorník odmeriaval čas 30 (neskôr 28) sekúnd, zvyčajne pomocou presýpacích hodín. Veľkosť dosky logu, vzdialenosť uzlov, časový interval, brzdiaca sila bubna (t. j. jeho priemer a hmotnosť) a ďalšie prvky boli neskôr empiricky stanovené tak, aby 1 uzol zodpovedal približne 1 námornej míli za hodinu.
Používanie jednotiek ako námorná míľa a z nej odvodeného uzla má praktický význam v navigácii - zjednodušuje navigačné výpočty, pretože posunutie o 1 nmi v severojužnom smere znamená posunutie takmer presne o 1 oblúkovú minútu geografickej šírky (0°1'), a to bez ohľadu na východiskovú polohu. Preto sa uzol ako jednotka rýchlosti udržal v námornej a leteckej doprave ako aj v námorných silách a vojenskom letectve dodnes (aj v štátoch, ktoré inak používajú jednotky SI).
V anglicky hovoriacich štátoch stále ešte prevažuje používanie stupňov Fahrenheita a nie Celzia na meranie teploty (to neplatí o vedeckej literatúre, kde sa často používa obvyklá Kelvinova stupnica). Medzi stupnicou Fahrenheita a Celzia existujú dva zásadné rozdiely:
Na prepočet stupňov platia teda nasledujúce vzorce:
Pre Európana je predovšetkým neobvyklé, že v receptoch sa množstvo potrebného materiálu a prísad v receptoch neuvádza ich hmotnosťou, ale objemom. Kým britské kuchynské jednotky, používané hlavne v starších receptoch, sa môžu líšiť (niektoré pramene tvrdia, že v mnohých prípadoch išlo o to, aký veľký hrnček mal kuchár pri ruke, keď formuloval recept), sú zodpovedajúce americké jednotky jednoznačne definované. Rozšírenie týchto jednotiek v Spojenom kráľovstve (a stále viac aj v USA) je dnes už skôr výnimočné.
Základnou jednotkou je cup (hrnček), odvodenými (menšími) jednotkami sú tablespoon (polievková lyžica, skratka tbsp) a teaspoon (čajová, teda malá lyžička, skratka tsp). Pre americké jednotky platí definícia
Pre zodpovedajúce britské jednotky sú väčšinou uvádzané pomery
(ďalej existujú ešte rozdielne saltspoon, desertspoon a tea cup). Prepočet na inak obvyklé gramy a ďalšie jednotky hmotnosti nie je možný – pri každej látke (soľ, múka, cukor atď.) je pomer iný. Pre britské jednotky potom nezáväzne platí, že by mohlo ísť o približne rovnaké pomery ako pri tu uvedených amerických jednotkách.
Po anglicky:
Po česky: