Bratislava – mestská časť Dúbravka[4] (iné názvy: Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka; nem. Kaltenbrunn, maď. Pozsonyhidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 30 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy, Dieliky a Podvornice.
Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.
V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob V.B. života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.
V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.
Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.
Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.
Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa, založená roku 1574.
1773: slovenská obec[5]
1796: slovenská obec[6]
1851: slovenská obec[7]
Súčasným starostom Dúbravky je Martin Zaťovič zvolený v komunálnych voľbách 2014.
Prvým starostom mestskej časti Bratislava-Dúbravka, ktorý bol zvolený po revolúcii v roku 1989 sa stal v roku 1991 stredoškolský profesor a starodúbravčan Ing. Ján Rőssel, od roku 1995 bol zvolený pán Ries a od roku 1998 do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. Peter Polák. Počas rokov 2006 až 2014 túto funkciu zastával Ján Sandtner zvolený v komunálnych voľbách 2006 a opätovne v roku 2010.
Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70. rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom 20. a začiatkom 21. storočia. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.
V roku 2003 bol dostavaný nový kostol – Kostol Ducha svätého. Kostol sa nachádza na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financovala Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol postavili architekti Ing. arch. Ľudovít Režucha a Ing. arch. Marián Lupták. Výška kostola je 30 metrov.
Centrum evanjelikov Dúbravky a okolia bol pôvodne obradná sieň, postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Nachádza sa na začiatku Dúbravky na ulici M. Schn. Trnavského. Od roku 1995 sa v budove konajú pravidelné bohoslužby a od roku 2003 je vlastníctvom evanjelickej cirkvi. Hlavná sála má kapacitu okolo 200 veriacich. V roku 2006 posvätil krstiteľnicu chrámu generálny biskup Július Filo. V interiéri kostola sa nachádza štvormetrový drevený kríž a umelecký obraz Credo.
Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol Obchodný dom Saratov, v ktorom je viac ako 30 prevádzok a okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, drogéria, pošta, lekárne, módne butiky, papiernictvo, kvetinárstvo, kaviareň a stánok s domácou a zahraničnou tlačou.
Najnovšie pribudli predajne Lidl (november 2005) a Billa blízko Domu kultúry, OC Dúbrawa (2013), Tesco Expres (bývalá Brestovka) a Kaufland (2015). Neďaleko mestskej časti Dúbravka sa nachádza miestna časť Bory patriaca Lamaču, v nej Bory Mall a neďaleko je otvorený veľkoobchod METRO Cash & Carry Slovakia. Nedávno boli v časti Bory otvorené prevádzky obchodov Hornbach a Mercury Market.
Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie. Centrom kultúrneho diania je od roku 1986 Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno navštíviť kino alebo divadlo.
Dúbravské hody sa konajú v Dúbravke každý rok v dňoch okolo sviatku sv. Kozmu a Damiána. Hlavné dejisko hodov je pred Domom kultúry a na námestí v Starej Dúbravke. S hodami sa spája aj tradícia prinášania veľkého strapca hrozna. Dúbravka bola totiž niekedy viničnou oblasťou.
V Dúbravke sú dva futbalové štadióny – FK CRA v Starej Dúbravke (na jeho mieste bol pôvodne kravský cintorín) a ŠKP Dúbravka oproti Zimnému štadiónu. Ten sa nachádza na Harmincovej ulici, svoje sídlo tam má hokejový klub HOBA Bratislava.
Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom „Pekníčka“. V blízkosti Základnej školy Beňovského sa nachádza Park družby.
Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa začali v auguste 1895, ale prvý autobus do Dúbravky začal premávať až 27. júla 1952. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení električkovej trate z Karlovej Vsi do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v máji 1986. Električková trať Hanulova – Pri kríži bola v roku 2014 plne zmodernizovaná, vymenený bol zvršok a spodok trate, trolejové vedenie, nástupištia, taktiež sa vymenili zastávky MHD a pribudlo niekoľko nových prvkov. Na území Dúbravky bol od jesene 2019 do jari 2020 zmodernizovaný zvyšný úsek trate Pri Kríži - Dolné Krčace. Zatrávnená električková trať v Dúbravke je len od križovatky Trnavského - Hanulova po križovatku Trnavského - Harmincova.