PhDr. Anton Petrovský-Šichman (* 7. júl 1919, Žilina – † 5. máj 1967, Žilina) bol slovenský archeológ a múzejník. Zaslúžil sa o množstvo archeologických objavov na severozápadnom Slovensku a v Poiplí.[1]
Narodil sa v Žiline v rodine obuvníka a v meste ukončil reálne gymnázium. Pokračoval v štúdiu na Pedagogickej akadémii a stal sa učiteľom. V rokoch 1938 – 1942 pôsobil na školách v Ďurčinej, Fačkove a Bánovej, no v roku 1943 začal študovať archeológiu a jazykovedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1948 pôsobil ako odborný asistent a o rok neskôr získal doktorát filozofie. Stal sa externým pracovníkom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení, od roku 1953 začal pracovať v SAV Nitra a v roku 1957 prišiel ako odborný pracovník do Krajského múzea v Žiline.[2]
Jeho zásluhou bolo preskúmaných viac ako 700 lokalít[3] prevažne na severozápadnom Slovensku, čím sa táto oblasť stala jednou z najprebádanejších. Predmetom jeho záujmu bol pravek i slovanské mohyly, sídliská aj hradiská. Svoje objavy podrobne spracoval a mnohé z nich sa stali súčasťou zbierky Považského múzea v Žiline. Množstvo objavov učinil aj v Poiplí. Pracoval bez ohľadu na počasie, neraz v mraze či daždi, čo poznačilo jeho zdravie a zapríčinilo predčasnú smrť v 48. rokoch.[1]
Je autorom viacerých monografií a odborných článkov, prednáškami na školách popularizoval archeológiu a dejiny. Inicioval krúžky pre deti a mládež, ktoré brával priamo na skúmané náleziská, čím podnecoval ich záujem o dejiny.[3] Bol povestný podrobným popisom a dokumentáciou svojich výskumov, mnohé objavy však už nestihol popísať. Preskúmal mohylníky v Bitarovej, Beluši, Sverepci, Visolajoch či Bánovej.[4] Nadviazal na prácu Vojtecha Budinského-Kričku, ktorý sa neskôr stal konzultantom jeho výskumov. [3]