Anna sa narodila v roku 1574 na zámku Skanderborg v Dánsku ako druhé dieťa a druhá dcéra zo siedmich potomkov dánskeho kráľa Frederika II. a jeho manželky Žofie Meklenburskej. Jej otec po prvej dcére očakával narodenie syna a svojej manželke činil po pôrode veľké výčitky za narodenie dcéry.
Manželstvo
O Anninu ruku sa uchádzali početní nápadníci, pretože dánsky dvor platil za veľmi zámožný a u nevesty sa očakávalo veľké veno. Annina matka sa rozhodla pre mladého škótskeho kráľa Jakuba I. Nevesta mala ako veno priniesť Shetlandy a Orkneje. Oficiálna svadobná zmluva bola uzatvorená na škótskom vyslanectve v júni1589.
20. augusta toho istého roku sa pätnásťročná Anna vydala na zámku Kronborg v Dánsku podľa luteránskehorítu, v zastúpení neprítomného ženícha bol lord Keith. Homosexuálne sklony budúceho manžela boli Anne utajované. Dva týždne nato vyplávala kráľovná s flotilou štyroch lodí do Škótska, búrky ju však zahnali k nórskemu pobrežiu, kam neskôr dorazil aj Jakub a pár bol oddaný znova 23. novembra1589 v biskupskom paláci v nórskom Osle. Prvé týždne manželstvo strávil pár v Kodani a bol si veľmi naklonený. Tretí svadobný obrad sa konal v januári1590. V máji1590 novomanželia konečne prišli do Škótska a tu bola Anna v Holyrood Abbey17. mája1590korunovaná za škótsku kráľovnú. Kráľovná, ktorej meno bolo teraz Anne, dostala zámok Dunfermline.
V skorom období manželstva si boli manželia veľmi blízki, tieto dobré vzťahy však nemali dlhé trvanie. K odcudzeniu viedlo predovšetkým to, že Annin prvorodený syn bol odovzdaný do starostlivosti Lordovi a Lady Carr. Anna bola luteránka, ale po svadbe prestúpila na katolícku vieru (ktorá bola v presbyteriánskom Škótsku veľmi nepopulárna) a keď sa Jakub stal v roku 1603 anglickým kráľom, znamenalo to pre neho nepríjemné postavenie. Jej extravagancia spôsobila, že mala v novej vlasti čoraz viac nepriateľov. V rokoch 1593 až 1595 mal Jakub vzťah s Annou Murrayovou, ktorú označoval za svoju milenku.
V Anglicku
Po smrti Alžbety I. v roku 1603 sa stal Jakub okrem kráľa Škótska i kráľom Anglicka a Írska. Ešte v tom istom roku presídlil kráľovský pár do Londýna, kvôli morovej epidémii však musel hlavné mesto opustiť a korunovačné obrady boli odložené; korunovácie oboch sa uskutočnila až 25. júla1603 vo Westminsterskom opátstve
Anna mala záľubu v nákladných šatách a šperkoch, čím značne zvyšovala náklady dvora. Toto rozhadzovanie čoraz viac zadlženej Anny poškodzovalo Jakubovu povesť. Po roku 1606 žili kráľovná a jej manžel oddelene. Jej politický vplyv v Anglicku bol bezvýznamný, hoci podporovala projekt španielskeho sobáša korunného princa Henricha; pri svojej ceste do Škótska v roku 1617 ju Jakub urobil regentkou Anglicka.
Potomkovia
Anna v smútku po smrti svojho najstaršieho syna (1612)
Z manželstva Anny a Jakuba vzišlo 9 potomkov, z ktorých však iba traja sa dožili dospelosti:
Okrem toho prekonala Anna ešte niekoľko ďalších tehotenstiev, ktoré sa skončili potratom. Za najväčšie nešťastie je však považovaná smrť najstaršieho syna Henricha, veľmi nádejného mladíka, ktorý vo veku 18 rokov zomrel na týfus; otcov trón tak zdedil len tretí potomok, Karol.
V roku 1616 bol ešte pre Annu navrhnutý Queen’s House ale po niekoľkých rokoch zlého zdravia a početných liečebných pobytov v kúpeľoch Anna zomrela 4. marca1619 na vodnatieľku vo veku 44 rokov v Hampton Court Palace. Pochovaná bola vo Westminsterskom opátstve.
