Americká tragédia

Americká tragédia
An American Tragedy
Autor	Theodore Dreiser
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	USA
Nakladateľstvo originálneho vydania	Boni & Liveright
Dátum 1. vydania originálu	1925
Slovenské vydania knihy
Štvrté vydanie knihy Dátum slovenského vydania 1977 Edícia Zlatý fond svetovej literatúry Zväzok 5. Vydavateľstvo Tatran Číslo publikácie 3146 Prekladateľ Jozef Šimo Autor obalu Pavel Hrach Redigoval Karol Wlachovský Zodpovedný redaktor Karol Wlachovský Technický redaktor Eva Mrukviová Autor doslovu Dušan Slobodník Náklad 60000 Počet strán 759 Tlač Tlačiarne SNP, n. p., závod Neografia v Martine, ofsetom [1]
Literárny portál

Americká tragédia (1925) je román amerického spisovateľa Theodora Dreisera. Román má reálne pozadie, autor sa inšpiroval skutočnou udalosťou z roku 1906. Uverejnenie románu vyvolalo kontroverzie.

Obsah

Kniha prvá

V osude hlavnej postavy Clyda Griffithsa, syna chudobného pouličného kazateľa sa exemplárne vypĺňa metafora tragického životného osudu. Clyde Griffiths, ambiciózny ale nezrelý syn z kazateľskej rodiny v Kansas City, túži po úspechu a so svojimi obmedzenými a chudobnými životnými podmienkami je nespokojný. Jeho problémy sa začínajú, keď sa zamestná ako hotelový sluha v miestnom hoteli, v ktorom prichádza do kontaktu s luxusnejším životným štýlom a jeho snaha dosiahnuť lepší život, mu dodáva energiu v jeho konaní. V hoteli sa zoznamuje s oveľa skúsenejšími chlapcami, ktorí mu ukážu svet alkoholu a prostitúcie. Clyde robí všetko preto aby získal priazeň Horácie Briggsovej, dievčaťa ktoré s ním iba flirtuje. Vplyvom udalostí, ktorým sa vo svojej povrchnosti oddáva, sa v takomto hľadaní šťastia stáva vinným. Stáva sa účastníkom dopravnej nehody, ako spolujazdec v aute, ktoré zrazí dieťa. V záchvate paniky z miesta činu a Kansas City uteká.

Kniha druhá

Počas kratšieho pobytu v Chicagu sa stretáva so svojim strýkom Samuelom Griffithsom, ktorý ho zamestná vo svojej fabrike na košeľové goliere v mestečku Lycurgus. Zo začiatku sa k nemu správajú ako k "chudobnému príbuznému", no po čase sa mu podarí dostať sa do lepších kruhov. Clyde po skúsenostiach z Kansas City začne viesť (pravidlami fabriky zakázaný) vzťah k chudobnej robotníčke pracujúcej v oddelení pod jeho dozorom Roberte Aldenovej. Roberta sa do neho zaľúbi. Na Clydovo naliehanie zblížiť sa intímne alebo vzťah ukončiť mu podľahne a otehotnie. Clyde sa venuje večierkom a rôznym spoločenským stretnutiam v lepších vrstvách, kde sa zaľúbi do mladej Sondry Finchleyovej a v jej elegancii, kráse a jej povrchných listoch a večerných stretnutiach nachádza ilúziu perfektnej budúcnosti. Vzťah s Robertou, ktorá s ním čaká dieťa, marí Clydove nádeje. Clyde trvá na vykonaní potratu, čo sa nedarí uskutočniť a preto Roberta nástojí na manželstve. Jej rastúce vehementné naliehania na sobáš sú v protiklade s jeho životnou predstavou. Potom, čo sa mu ukáže možnosť svadby s bohatou Sondrou a po Robertiných vyhrážkach, že ich pomer zverejní, dozrieva v ňom plán vraždy, ktorá má vyzerať ako nehoda. Naplánuje s Robertou výlet na jazero, kde ju po jej reakcii na to, že o manželstvo s ňou nemá záujem, udrie do tváre fotoaparátom, čím sa následne čln rozkýva a Roberta padne do vody. V dôsledku Clydovho nezáujmu, ktorý odpláva k brehu sa labilná Roberta utopí. Vcelku je nejasné, či išlo o skutok ako súčasť plánu vraždy alebo o inštinktívny čin z pohnútky.

Kniha tretia

Clyde je zadržaný, obvinený a postavený pred súd. Proces je senzácia, o ktorej píšu nielen miestne noviny, ale aj celoamerické denníky. Z týchto, a aj z politicky motivovaných dôvodov, je kruh miestnych verejných činiteľov zaujatý na Clydovom odsúdení. Snažia sa aj falšovaním dôkazov dokázať Clydovu vinu za každú cenu. Strýko z Lycurgu mu zadováži dvoch právnikov, ktorým sa nepodarí Clydovu nevinu dokázať. V podrobne popísanom súdnom konaní pred nesympatizujúcou porotou, počas ktorého boli čítané hlboko emocionálne listy Roberty Aldenovej adresované Clydovi, ho odsúdia na trest smrti. Výraznou postavou v tretej knihe je Clydova matka, stojaca na strane syna aj po vynesení rozsudku a v cele smrti až do úplného konca. Scény z väznice a korešpondencia matky a Clyda sú názorným príkladom pátosu v modernej literatúre.

Inšpirácia

T. Dreiser sa inšpiroval reálnym kriminálnym prípadom. Dňa 11. júla 1906 sa vo federálnom štáte New York na jazere Big Moose Lake v Adirondackom pohorí našiel prevrátený čln a telo 20 ročnej Grace Brownovej. Chester Gillette bol súdený a odsúdený za vraždu Brownovej aj napriek tomu že prehlasoval, že jej smrť bola nehoda. Ch. Gillette bol popravený na elektrickom kresle 30. marca 1908. Vražedný súdny proces vzbudil medzinárodnú pozornosť, keď sa čítali úryvky listov adresované Chesterovi Gillettovi. T. Dreiser počas štúdie prípadu uchovával výstrižky z novín o prípade niekoľko rokov, predtým ako román napísal. Postava Clyda Griffitsa je inšpirovaná Chesterom Gillettom, ktorých iniciály mien sa zhodujú.

Referencie

1. DREISER,T.: Americká tragédia, Tatran, Bratislava, 1977

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Eine amerikanische Tragödie na nemeckej Wikipédii, An American Tragedy na anglickej Wikipédii a Americká tragédie na českej Wikipédii.