Alojz Štróbl sa narodil z manželstva Jozefa Štróbla a Karolíny, rodenej Výrostkovej, v lokalite Frischfeuer neďaleko od dedinky Kráľova Lehota. Jeho otec pochádzal zo Sliezska a bol zamestnancom v sliezskych železiarňach arcivojvodu Alberta. Do Kráľovej Lehoty sa Štróblovci presťahovali v roku 1854 z poľského Krakova. Rodný dom neskôr Alojz Stróbl prestaval na svoju letnú vilu.
Alojz Štróbl navštevoval ľudovú školu v Lehote, neskôr v Liptovskom Hrádku. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky, Alojz Štróbl plynulo komunikoval vo všetkých týchto jazykoch. V Hrádku študoval na hlavnej normálnej škole (1866 - 1869), potom nastúpil na gymnázium v Levoči (1869 - 1873). Na gymnáziu neprospieval najlepšie, veľký talent preukázal iba v kreslení a modelovaní. Ešte pred maturitou ho otec povolal v hámri pri rodnom dome, kde sám pracoval. Vďaka príhovoru strýka sa Štróbl rozhodol skúsiť šťastie ako modelár v železiarňach v českom Třinci (1873 - 1874). Po úspešnom pôsobení na učňovke sa v októbri 1874 zapísal na viedenskú Umeleckopriemyselnú školu (Kunst-gewerbeschule). Tu sa do roku 1876 zdokonaľoval najmä v sochárstve, v ktorom našiel najväčšiu záľubu.
Po ukončení štúdia na Umeleckopriemyselnej škole sa zapísal na viedenskú Akadémiu, na ktorej študoval v rokoch 1876 - 1880. Viedol ho profesor Kaspar von Zumbusch.
Vynikal najmä v sochárstve, ktorému ostal verný do konca života. Od roku 1881 žil trvalo v Budapešti, ale letá trávil v rodisku. Liptovskú prírodu mal Štróbl veľmi rád, pobyt v nej bol pre neho najlepším relaxom. Bol tiež vášnivým poľovníkom.
Hrob Alojza Štróbla, jeho manželky a dvoch detí na Kerepešskom cintoríne v Budapešti
V roku 1913 bol povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "z Liptovského Hrádku"- "Strobl de Liptóujvár".
Zomrel v roku 1926 v Budapešti, podľa úmrtnej matriky na adrese Bajza utca 34. Pochovali ho na cintoríne Kerepesi, parcela 26/1.[2]
Dielo
Na prelome 19. a 20. storočia bol vedúcou osobnosťou uhorského sochárstva. Už ako celkom mladý vynikol svojou sochou nazvanou Perzeus (1878). Počas desaťročí vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení. Svoj ateliér mal v známej umeleckej záhrade zvanej Epreskert, v VI. budapeštianskom okrese.
Štróbl bol veľmi obľúbeným a vyhľadávaným sochárom, jeho tvorbu ocenil aj panovník František Jozef I., ktorého bustu Štróbl vytvoril (1884). Mramorová kópia panovníkovej busty bola vystavená aj pred Riaditeľstvom štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, v roku 1918 ju ale zničili slovenskí vojaci vracajúci sa z frontu.
Busta Alžbety v Prešove odhalili v roku 1901, po cisárovnej pomenovali aj priestranstvo v okolí sochy - Alžbetin park. Pred odstránením pamätníka v roku 1919, bol tento vandalmi poškodený. Dlho stratené dielo sa znovu objavilo v roku 1953 a bolo uložené v Krajskom múzeu v Prešove. Následne ju mesto zrekonštruovalo a v roku 2010 v parku na Hlavnej ulici opätovne sochu odhalili
Galéria
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - veža
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - južná fasáda
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - severozápadná fasáda
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - reliéf kráľa Mateja Korvína
Literatúra
BEŇOVÁ, Katarína - GAŽÍKOVÁ, Zuzana - BIZUB, František: Alojz Stróbl / 1856 - 1926 Liptovský Mikuláš - Bratislava : Galéria Petra Michala Bohúňa, Slovenská národná galéria, 2007. 76 s.
BIZUB, František: Alojz Štróbl, tvorca sôch zvierat a poľovník. Banská Bystrica : Lesy SR, 2009. 80 s. (131 obrázkov). ISBN 978-80-8093-087-5
Článok Pod Tatrami stojí zaujímavá a málo známa pamiatka. Opustená je na predaj. Dostupné on-line.
