Abydos (zo starogr.Ἄβυδος) alebo po arabsky Abídús (arab.أبيدوس) alebo po egyptsky Ab(i)džu (staroeg.3bḏw, starší prepis Ebózev) alebo aj lat.Abydus je jedno z najstarších miest v Hornom Egypte. Nachádza sa približne 11 km západne od Nílu na území bývalého 8. hornoegyptského nomu, ktorému slúžil ako administratívne a náboženské stredisko. V modernej arabčine sa toto miesto nazýva el-’Arába el-Medfúna (arab.العربة المدفونة, angl.el-’Araba el-Madfuna).
Abydos sa považuje za jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk.[1] Nachádzajú sa tu pozostatky mnohých starovekých chrámov vrátane kráľovského pohrebiska, kde boli ukladaní na odpočinok najstarší faraóni. Abydos sa preslávil hlavne svojim Veľkým chrámom vybudovaným Sethim I.[2] Práve tu je vytesaný tzv. Abydoský zoznam kráľov, chronologický zoznam panovníkov obsahujúci kartuše s menami väčšiny faraónov dynastického obdobia vrátane Narmera (Meniho) až do Sethiho čias.
Meno
Reliéf faraóna Sethiho I. z jeho chrámu v Abyde
Jeho egyptské meno Abdžu (3bḏw) znamená „vrch symbolu“ alebo „vrch posvätnej schránky“ a vzťahovalo sa na hlavu boha Usíreho, ktorá tu údajne bola uložená. Gréci mesto pomenovali Abydos podľa rovnomenného sídla na Hellesponte. V latinčine sa používala latinizovaná forma gréckeho názvu.
Dejiny
Založenie Abydosu spadá do neskorého praveku v Egypte. Králi z preddynastického obdobia tu dali vystavať mesto, chrám a svoje hrobky. V Abydose boli pochovaní aj králi 1. a niektorí králi 2. dynastie, za ich čias bol tiež tunajší chrám rozšírený a obnovený. Traja králi 2. dynastie dali v púšti za mesto vystavať rozsiahly pevnostný systém. Mesto aj jeho chrám boli s prestávkami neustále prestavované až do 30. dynastie a pohrebisko sa neprestalo používať. Počas 12. dynastie bol v Abydose vystavaný veľký skalný hrob pre Senvosreta III. Sethi I. z 19. dynastie založil na počesť kráľov zo starých dynastii nový veľký chrám na juh od mesta. Dokončil ho Ramesse II., ktorý pokračoval výstavbou svojho vlastného, menšieho chrámu. Merenptah dodal k Setiho chrámu podzemné priestory určené na uctievanie Usíreho. Poslednou významnejšou stavbou v Abydose bol chrám faraóna Nektaneba I. z 30. dynastie. Od čias Ptolemaiovcov mesto upadalo a nemáme dôkazy o žiadnych ďalších stavebných aktivitách.
Kult
V Abydose sa pôvodne uctieval šakalí boh Wepwawet, „otvárač ciest“ do ríše mŕtvych. Jeho kult prevládal na mieste v čase od 1. po 12. dynastiu, v čase 18. dynastie sa stráca. Počas 11. dynastie sa tu objavuje boh Anhur, počas Strednej ríše iný šakalí boh, Anup, ktorý sa opäť stráca počas 18. dynastie. Počiatky uctievania Usíreho spadajú do 12. dynastie a nakoniec tento kult v Abydose prevládne, takže mesto sa nakoniec považuje za jeho posvätné sídlo.
Lokalita
Kóm es Sultán
Nachádza sa v severnej oblasti Abydosu. Ležia tu zvyšky ranodynastického mestského osídlenia a chrámu zasvätenému bohovi menom Chontamentej, ktorý neskôr splynul s Usírom. Uctievanie tohto boha urobilo z Abydosu pútnické miesto a náboženské centrum.[1]
Um el-Káb
V tejto oblasti boli objavené hrobky kráľov 1. a 2. dynastie. V tejto púštnej planine vzdialenej asi kilometer od Abydosu však boli zrejme pochovaní ešte starší panovníci, zaraďovaní do tzv.- dynastie 0. Hrobky tvorila šachta vyložená tehlami, ktorú pôvodne pokrývala strecha z dreva a rohoží. Nadzemné časti sa nezachovali, hrobku zrejme ohraničoval múrom ohradený násyp z piesku.[1] Hrobky ďalších faraónov pred Menim sú o niečo väčšie a Meniho hrob sa opäť vracia k skorším rozmerom. Po ňom dochádza k zväčšovaniu rozmerov hrobiek aj ich zložitosti. Hrobovú šachtu obklopujú komory s obetinami, pričom skutočný hrob je veľkou drevenou konštrukciou v prostriedku šachty vyloženej tehlami. Kráľovskú pohrebnú komoru obklopuje rada menších hrobiek služobníctva, ktorí boli v tejto dobe pochovávaní súčasne s faraónom.
Memnonion Setchiho I.
Je najvýznamnejším kenotafom v Abydose. Stavbu dokončil až Setchiho syn Ramesse II. V tomto chráme sa našiel tzv. Abydoský zoznam kráľov. Severozápadne sa nachádza samotný kenotaf Ramesseho II.[1]
Chrámy
Od najstarších čias bolo postupne v Abydose postavených deväť alebo desať chrámov v období od 1. po 26. dynastiu. Najstarší z nich bolo ohradené miesto obklopené tenkým múrom nepálených tehál. Na tento múr bol vystavaný druhý chrám s hrubšími múrmi, ktorý tiež obklopoval vlastný múr. Počas 2. alebo 3. dynastie bol aj tento múr zosilnený. Starý chrám úplne zmizol počas 4. dynastie, kedy za ním vyrástla rada menších budov, ktoré sami vyhradzovali miesto s nazhromaždeným popolom. V ňom boli objavené keramické figúrky obetín, ktoré snáď mali nahradiť skutočné obete, ktoré nariadil Chufu v svojich reformách.
Soška faraóna Chufua nájdená v Abyde
Počas robenia poriadku v obetných predmetov v tejto alebo skoršej dobe boli mnohé umiestnené do jeden z komôr, kde boli objavené majstrovsky vyrezávané rytiny do slonoviny, glazované figúrky a kachličky z 1. dynastie, ktoré dokladajú úžasnú zručnosť v tomto období. Najvýznamnejšie nálezy tohto druhu sú váza z čias panovníka Narmera s fialovými, vkladanými hieroglyfmi v zelenej glazúre a dlaždice s reliéfmi postáv. V chráme sa našlo aj jediné známe vyobrazenie faraóna Chufua urobené do slonoviny.
Pepi I., faraón 6. dynastie, chrám kompletne prebudoval a rozšírili. Pridal k chrámovým múrom veľkú kamennú bránu, ďalší vonkajší múr s bránou a kolonádu medzi dvoma bránami. Mentuhotep I., vládca 11. dynastie, pridal ďalšiu kolonádu a oltáre. Čoskoro nato Mentuhotep II. úplne prestaval chrám a vybavil ho kamennou podlahou s výnimkou vedľajších komôr. Jeho nástupca Senvosret I. z 12. dynastie položil masívne kamenné základy na dielo svojho predchodcu. Vybudoval sa nový chrámový múr, ktorý obopínal niekoľkonásobne väčšiu plochu ako pôvodný chrám.
Za 18. dynastie došlo k ďalším významným stavebným úpravám v Abydose. Zakladateľ dynastie, Ahmose I., tu vystaval menšiu svätyňu. Thutmose III. postavil gigantický chrám a pridal aj cestu procesii s veľkou granitovou bránou po strane chrámu k pohrebisku za ním. Ramesse III. pridal vlastnú výstavbu a Ahmose II. za 26. dynastie ešte raz prebudoval chrám a jeho svätyňu vytesal z najkvalitnejšieho červeného granitu. Základy nasledujúcich stavieb ležali vo vrstve hrubej 6 metrov, ktorá vyžadovala ten najprísnejší prieskum. Celkom vydali na viac ako 5000 meraní.
Pevnosť
Stavba ležiaca za mestom, označovaná ako „pevnosť“ leží v severnej časti Abydosu, dnes nazývanej Šunet el-Zebíb. Je stále vysoká 10 metrov. Jedna jej časť bola postavená faraónom Chasechemuejom, ďalšia časť, ktorá sa na prvú pripája, je staršieho dáta. Na poslednej, tretej časti dnes stojí koptský kláštor a jej vek nie je možné určiť.
