Bol to jeden z najväčších dobyvateľov v dejinách Egypta. Bol spomedzi kráľov tohto mena najvýznamnejší a podľa historikov, ktorí zamieňajú panovnícku slávu s dobyvateľskými úspechmi, dokonca zo všetkých kráľov najväčší. Pritom sa na trón dostal len s veľkými ťažkosťami a veľa nechýbalo, aby sa naň vôbec nedostal. Na nápise v Karnaku je napísané, že počas novoročných osláv sa pred Thutmosem zastavila bárka a Amónova socha mu povedala, aby si sadol na miesto, ktoré je vyhradené kráľovi. Za týchto okolností Hatšepsovet uznala Thutmoseho za spolukráľa. Thutmose čakal 22 rokov, kým sa stal plnoprávnym vládcom. Po svojom nástupe na trón nechal odstrániť Hatšepsutine meno zo stĺpov a chrámov. Ale ak by sa chcel svojej tete skutočne pomstiť, dal by zničiť chrám v Dér el- Bahrí, ktorý bol jej najväčším dielom. Je teda pravdepodobnejšie, že chcel týmto spôsobom iba udržať čistú líniu synov Thutmosovcov bez jej prerušenia. Thutmose III. vyslal 17 vojnových výprav. V jeho časoch sa vojny viedli len v lete. Núbiu si podriadil až po štvrtý katarakt. Jeho vojvodcovia posunuli hranice na západ za Líbyu a s pomocou fenického loďstva ovládli južné pobrežie Cypru. Nijaký skorší ani neskorší egyptský kráľ, ani Senusret III. alebo Ramesse II., neovládol ríšu s takou veľkou rozlohou. Na obsadených územiach vybudoval pevnosti a oporné body so stálymi posádkami. Lojálnym vládcom odvádzal synov na výchovu do Egypta, čím si zabezpečoval ich vernosť, alebo si bral ich dcéry za manželky. Na upevnenie svojej moci používal dary i hrozby. Thutmose III. sa nezapísal však do dejín len vojnovými výbojmi a organizačnými reformami, ale aj veľkolepými stavbami. Pochovať sa dal v najjužnejšom výbežku Údolia kráľov, a to v neveľmi hlbokej hrobke so zložitým pôdorysom, ktorú objavil v roku 1898 francúzsky egyptológ V. Loret.
Stavby
Venoval výstavbe chrámu boha Amóna v Karnaku viac úsilia a prostriedkov ako všetci jeho predchodcovia. Dodnes tam stojí časť jeho šiesteho pylónu s „geografickými textami“ i zvyšok siedmeho s jeho štyrmi kolosálnymi sochami. Zachovali sa tam aj trosky jeho „sviatočnej dvorany“. V Dér el-Bahrí, na ľavom brehu Nílu, sú pozostatky jeho zádušného chrámu so stopami po viac ako stovke stĺpov. Trosky chrámov, ktoré založil, sú tiež v Abyde, Kufte, v Dendere, Kóm Ombe a inde. Najjužnejší z týchto chrámov, pomerne v dobrom stave, je až za obratníkom Raka v núbijskej Armáde. Zachovalo sa aj niekoľko jeho obeliskov, jeden stojí pred Modrou mešitou v Istanbule, druhý na Leteránskom námestí v Ríme, ďalší na Viktóriinom nábreží v Londýne a jeden až na Manhattane v New Yorku. Thutmoseho III. pripomína množstvo vynikajúcich sôch rôznych veľkostí a z rozličných materiálov. Medzi najlepšie patrí nadživotná bridlicová socha v Egyptskom múzeu v Káhire a žulová socha v Turíne, menšia bridlicová socha v Metropolitnom múzeu v New Yorku a bridlicová hlava v Britskom múzeu v Londýne.
Archeológia
V Thutmoseho hrobke sa našli dva sarkofágy, ktoré sú tam dodnes; jej steny krášlia polychrómované reliéfy, medzi ktorými vynikajú texty z Knihy mŕtvych. Zachovala sa aj jeho múmia; podarilo sa ju zachrániť z rúk lupičov súčasne s múmiami viacerých iných kráľov zásluhou G. Maspera. Bola v zlom stave, hlavu mala oddelenú od tela, ruky a nohy polámané a obväzy nasiaknuté olejom a živicou prilepené k telu. Dnes je aj s rakvou a zachovanou časťou jeho hrobovej výbavy v Egyptskom múzeu v Káhire.
