Železničný vozeň

Železničný vozeň alebo vagón je spravidla nemotorové, teda hnané dráhové vozidlo (dopravný prostriedok), určené na dopravu ľudí alebo tovaru po železnici. Sú medzinárodne označené písmenom a dvanásťmiestnym číslom (napr. ležadlový vozeň Bc 51 56 594 1085-3). Môžu byť dvojosové, alebo viacosové (podvozkové). Spojením viacerých vozňov, ktoré ťahá rušeň vzniká vlak. Niektoré osobné vozne s vlastným pohonom sa nazývajú motorové vozne. Tie sa následne môžu spájať do podoby nedeliteľných súprav (napríklad TGV). Vozne sa používajú aj na vlastné potreby železnice - na opravy a údržbu tratí a podobne.

Železničné vozne sa delia na dve základné skupiny:

Osobné vozne

Bližšie informácie v hlavnom článku: Osobný vozeň

Osobné vozne sú určené na prepravu ľudí. Podľe účelu sú rozlišované na:

vozne osobných vlakov
rýchlikové vozne (1. triedy označované A, 2. triedy označované B)
ležadlové vozne (Bc)
lôžkové vozne (WL)
reštauračné vozne (WR)
Bufetové vozne (Ar, Br)
Batožinové vozne (D)
služobné vozne
poštové vozne (Post)
Salónne vozne (Salon)
vozne s kombinovanými funkciami, napr. osobné a služobné, alebo vozne so stanovišťom strojvedúceho, z ktorého je možné riadiť hnacie dráhové vozidlo, (riadiace vozne) (WLAB, BD, AB)
špeciálne vozne.

Osobné vozne stavané v súčasnosti sa vyznačujú týmito konštrukčnými charakteristikami:

samonosnou alebo čiastočne nosnou vozňovou skriňou z ocele alebo zliatiny hliníku,
medzivozňovými prechodmi na konci vozňa,
dvomi dvojnápravovými podvozkami s dvojstupňovým odpružením a s hydraulickými tlmičmi nárazov, s gumenými prvkami na tlmenie hluku a vibrácií, bezrozsochovým vedením dvojkolia a kotúčovými brzdami,
elektrickou sieťou s elektrickým zdrojom napájaným z hnacieho dráhového vozidla, len výnimočne ešte s alternátorom.

Nákladné vozne

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nákladný vozeň

Nákladné vozne sa delia na:

Uzavreté vozne (G - kryté vozne bežnej stavby, H - kryté vozne osobitnej stavby)
Vozne s odsúvateľnými bočnicami
Vysokostenné vozne (E)
Plošinové vozne (O)
Nízkostenné vozne (K)
Oplenové vozne (R)
Výsypné vozne (F)
Cisternové vozne (Z)
Nádobové vozne
Izotermické a chladiace vozne (I)
Hlbinové vozne
Špeciálne vozne jednoúčelové (napr. na prepravu cementu) (U)
Vozne s posuvnou strechou (T)
Kontajnerové vozne
Vozne pre systém RoLa
Špeciálne vozne (železničné žeriavy, dreziny, pancierové vlaky, tendre)

Nákladné vozne sú prispôsobené prepravovanému nákladu. Bývajú dvojnápravové alebo podvozkové, obvykle s dvjnápravovými podvozkami. Tiež bývajú stavené na nižšie rýchlosti, obvykle sa vyznačujú jednostupňovým odpružením, rozsochovým vedením dvojkolia, oceľovými pružinami a klátikovou brzdou. V súčasnosti sa však v snahe o zvýšenie rýchlosti (a teda konkurencieschopnosti) nákladných vlakov začínajú presadzovať niektoré prvky známe z osobných vozňov - hydraulické tlmiče, kotúčové brzdy, bezrozsochové vedenie dvojkolia a podobne.

Vozne pre osobitné účely

Vozne pre osobitné účely železnice sú vozne, ktoré železnica používa na iné ako prepravné účely (napr. ubytovacie, pojazdné snehové pluhy, pojazdné meniarne, montážne a iné).

Označovanie vozňov

Držitelia vozňov ich obvykle identifikujú očíslovaním. Pokiaľ nie sú zároveň prevádzkovateľmi trate a najmä pokiaľ vozne majú jazdiť po tratiach viac rôznych prevádzovateľov (typicky v medzištátnej prevádzke), vzniká nutnosť definovať číslovací systém dohovorom (či mocenským nariadením).

Európske železničné správy združené v Medzinárodnej železničnej únii (UIC) v 60. rokoch 20. storočia zaviedli (najprv pre normálnorozchodné vozne) jednotné značenie pomocou dvanásťmiestnych čísel.

Dohovory tiež určujú - vedľa spôsobu zaobchádzania s cudzími vozňami a učtovanie poplatkov za ich používanie - obsah, rozsah, vzhľad a umiestnenie nápisov a značiek na vozňoch, informujúcich o ich technických a prevádzkových parametroch a zvláštnostiach ovládania a obsluhy.^[1] Dôležité údaje sa vyznačujú priamo na vozňoch, pretože vozne (podobne ako napr. kontajnery a na rozdiel od automobilov) nie sú doprevádzaná obsluhou.