Česko-slovenský rozhlas (dobové písanie do roku 1990: Československý rozhlas; skr. ČsR) bola v rokoch 1948 – 1991 štátna a v rokoch 1991 – 1992 verejnoprávna inštitúcia v Česko-Slovensku zaoberajúca sa rozhlasovým vysielaním a tvorbou rozhlasových programov (v rokoch 1953 – 1957 aj televíznym vysielaním a tvorbou televíznych programov). Do roku 1991 mala monopol na rozhlasové vysielanie.
Vznikla v apríli 1948 zlúčením podnikov Český rozhlas, s.r.o. a Slovenský rozhlas, s.r.o. a zanikla v decembri 1992 so zánikom Česko-Slovenska; jej úlohy prevzali (už skôr založené) verejnoprávne organizácie Český rozhlas a Slovenský rozhlas (dnes súčasť RTVS).
V období 28. december 1938 – marec/jún 1939 existoval rovnomenný podnik Česko-slovenský rozhlas, s.r.o. (dobové písanie so spojovníkom).
Prvé verejné rozhlasové vysielanie v Česko-Slovensku sa uskutočnilo 28. októbra 1919 z Prahy. Pravidelné vysielanie sa začalo 18. mája 1923 z Prahy, keď bola založená aj spoločnosť na rozhlasové vysielanie v Česko-Slovensku pod názvom "Radiojournal, československé zpravodajství radiotelefonické, spol. s r. o.", ktorá mala štátny monopol na rozhlasové vysielanie, a v ktorej bol od roku 1925 majoritným vlastníkom štát. ČSR sa tak stalo druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Prvé rozhlasové prijímače na Slovensku sú zaznamenané k roku 1924. V roku 1924 sa začalo používať slovo "rozhlas", predtým sa hovorilo o rádiofónii alebo broadcastingu.
V roku 1925 bolo spustené vysielanie v jazykoch národnostných menšín, t. j. v nemčine, maďarčine a rusínčine. V roku 1926 začalo vysielať štúdio v Brne a Bratislave, v roku 1927 v Košiciach (koncom roka 1938 bolo štúdio presunuté do Maďarmi neobsadeného Prešova), koncom 20. rokov v Ostrave a v roku 1936 v Banskej Bystrici atď. V 30. rokoch nastal všestranný rozvoj rozhlasu po obsahovej, početnej aj technickej stránke.
Tesne pred rozpadom Česko-Slovenska bol podnik Radiojournal premenovaný na Česko-slovenský rozhlas, spol. s r. o. (pozri vyššie). O pár mesiacov neskôr, v roku 1939, sa tento podnik rozpadol na slovenský a český rozhlasový podnik, táto situácia trvala až do opätovného zlúčenia týchto podnikov do spoločnej a teraz už explicitne štátnej inštitúcie "Československý rozhlas" vytvorenej v roku 1948, po prevzatí moci v štáte zo strany Komunistickou stranou Československa.
V roku 1953 začala vysielať Česko-slovenská televízia, ktorá bola do roku 1957 súčasťou Československého rozhlasu a až potom sa organizačne osamostatnila. V roku 1955 bolo spustené vysielanie rozhlasu aj po drôte. Na Slovensku bolo v roku 1957 otvorené krajské štúdio v Banskej Bystrici. Koncom 60. rokov a intenzívnejšie od začiatku 70. rokov sa začalo vysielať aj stereofonicky.
V 70. a 80. rokoch vysielal Česko-slovenský rozhlas nasledúcich 5 hlavných programov:
Všetko toto vysielanie pochádzalo z ústredných štúdií v Prahe a Bratislave a krajových štúdií v Českých Budějoviciach, Plzni, Hradci Králové, Ústí nad Labem, (?)Brne, (?)Ostrave [1], Košiciach (od 1986 aj v Prešove) a Banskej Bystrici. Existoval aj program "Interprogram" Rádia Praha, išlo o 5-hodinový hudobný program, každých 15 minút prerušovaný správami v češtine/slovenčine, nemčine, francúzštine a angličtine.
V 70. a 80. rokoch v rámci Česko-slovenského rozhlasu existovali 3 organizačné celky:
Až do rozvoja televízie v 60./70. rokoch 20. storočia plnil vedúcu úlohu v informovanosti obyvateľstva Česko-Slovenska, pri inváziách vojsk v rokoch 1945 a 1968 sa o rozhlas viedli kľúčové boje. Česko-slovenský rozhlas zanikol 31. decembra 1992 s rozdelením federácie. Jeho faktickí nástupcovia Český rozhlas a Slovenský rozhlas (dnes časť RTVS) existovali už zhruba rok predtým paralelne s Česko-slovenským rozhlasom.