Česká a Slovenská Federatívna Republika

Česká a Slovenská Federatívna Republika
↓ 1990 – 1992 ↓
Vlajka štátu
vlajka 		Štátny znak
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
127 900 km²
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
15 576 550 (podľa sčítania ľudu z 3. marca 1991)
Národnostné zloženie
čeština, slovenčina (úradné jazyky)
žiadne štátne náboženstvo
Štátny útvar
Vznik
23. apríla 1990 (ústavná zmena názvu štátu)
Zánik
31. decembra 1992 (ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky)
Predchádzajúce štáty:
Česko-slovenská federatívna republika Česko-slovenská federatívna republika
Nástupnícke štáty:
Česko Česko
Slovensko Slovensko

Česká a Slovenská Federatívna Republika (skr. ČSFR; po česky Česká a Slovenská Federativní Republika) bol oficiálny názov Česko-Slovenska (podľa zákona 101/1990 Zb.) od 23. 4. 1990 do zániku Česko-Slovenska 31. 12. 1992.[1] Česko-Slovensko bolo v tom čase demokratický federatívny štát na území Česka a Slovenska. Názov sa v rozpore s vtedajšími Pravidlami slovenského pravopisu a Pravidlami českého pravopisu úmyselne píše s veľkými začiatočnými písmenami vo všetkých slovách názvu (v neskorších Pravidlách slovenského pravopisu bol názov uvedený ako výnimka z bežných pravidiel).[2]

Zemepisný názov ČSFR znel v slovenčine Česko-Slovensko a v češtine Československo. ČSFR mala v rokoch 1990 – 1992 dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky Czecho-Slovakia[3], francúzsky Tchéco-Slovaquie, nemecky Tschecho-Slowakei atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky Czechoslovakia, francúzsky Tchécoslovaquie, nemecky Tschechoslowakei atď.).

Ďalšie podrobnosti pozri v článku Česko-Slovensko a jeho podčlánkoch, najmä článku Dejiny Česko-Slovenska.

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ Ústavný zákon č. 542/1995 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1992-12-08, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.
  2. ↑ S akými (malými/veľkými) písmenami písať názov republiky Česká a Slovenská federatívna republika?. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2016-11-26]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ napr. Health and chemical environment in Czecho-Slovakia, international cooperation context

Externé odkazy

Česko-Slovensko
(dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
Pred 1918 1918 – 1938 1938 – 1939 1939 – 1945 1945 – 1948 1948 – 1960 1960 – 1990 1990 – 1991 1991 – 1992 1993
Čechy
Morava
časť Sliezska 		súčasť Predlitavska Československá republikaa
ČSR 		Ríšska župa Sudetyb
(súčasť Nemecka) 		Československá republikae
ČSR 		Československá republikaf
ČSR 		Československá socialistická republikag
ČSSR 		Česko-slovenská federatívna republika
resp.
Česká a Slovenská Federatívna Republika
ČSFR 		Česká republika
ČR
Česko-Slovenská republikac
Č-SR 		Protektorát Čechy a Morava
Slovensko súčasť Uhorska (Zalitavska) Slovenská republika 1939 – 1945 Slovenská republika
SR
súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus Zakarpatská oblasťh
(súčasť Sovietskeho zväzu) 		Zakarpatská oblasťi
(súčasť Ukrajiny)
Rakúsko-Uhorsko
ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940),
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)

a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920.
b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938.
c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda).
d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom.
e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.

f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR.
g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu.
h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).
i Oblast Ukrajiny.

Strategi Solo vs Squad di Free Fire: Cara Menang Mudah!