Červený most je železničný most v Bratislave, ktorý preklenul Mlynskú dolinu. Je rozoznateľný podľa zreteľného červeného náteru a bol vybudovaný v roku 1848 ako súčasť železničnej trate Gänserndorf – Marchegg – Bratislava a pôvodne bol jednokoľajový a postavený z červených tehál.[2] Do súčasného stavu bol vybudovaný v roku 1948. Most preklenuje mestskú komunikáciu, chodník pre chodcov a cyklistov, potok Vydrica s priľahlým údolím toku.[3]
Dejiny
Je najväčším železničným mostom na najstaršej parostrojnej železnici na území Slovenska. Bol postavený v rokoch 1845 - 1848 ako jednokoľajový železničný most. Bol súčasťou výstavby Uhorskej centrálnej železnice z Gänserndorfu cez Marchegg do Bratislavy. Hlavným inžinierom mosta bol Jozef Bayer.
Pozostával z deviatich polkruhových tehových klenieb výraznej červenej farby (odtiaľ pôvod názvu "Červený most"). Prvá klenba (z lamačskej strany) mala svetlosť 10,7 m a premosťovala cestu vedúcu k Železnej studničke. Zvyšných osem klenieb (so svetlosťou 15,85 m) preklenovalo údolie.
K zdvojkoľajneniu 215 m dlhého a 17 m vysokého, pôvodne tehlového mosta prišlo v roku 1881.
Ďalšia rozsiahlejšia rekonštrukcia mostu prebiehla pod dohľadom ČSD v roku 1935 a spočívala v sanácii muriva a zosilnení klenieb železo-betónovým plášťom.
Ustupujúca nemecká armáda vyhodila most do vzduchu 4. apríla 1945. Z mostu sa zachovalo len torzo krajnej opory mostu zo strany blžšie k Bratislave a od 29. apríla 1986 je zaradená v zozname chránených technických pamiatok.
-
Fragment piliera z roku 1848 (technická pamiatka)
-
Fragment piliera z roku 1848 (technická pamiatka)
-
Fragment piliera z roku 1848 (technická pamiatka)
Hneď po vojne obyvatelia Bratislavy (za pomoci Červenej armády) vybudovali v priebehu siedmich dní na mieste jednokoľajové provizórium z dreva.[4]
Výstavba finálnej (dnešnej) podoby mosta sa uskutočnila v rokoch 1946 - 1948 a to na základe projektu Dr. Ing. Arpáda Tesára, pracovníka mostnej skupiny Riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave. Mostné piliere sú postavené zo železo-betónu a sú obloženékamenným obkladom. Oceľovú mostnú konštrukciu vyrobila a na mieste zmontovala mostáreň Škodových závodov v Plzni. Má hmotnosť 1122 ton. Reflektujúc jeho pôvodné pomenovanie, bol novovybodovaný most natretý výraznou červenou farbou.[2]
Pri Červenom moste sa nachádza železničná zastávka Bratislava-Železná studienka, ktorá je súčasťou železničnej trate Bratislava – Marchegg, po ktorej 20. augusta 1848 prišiel do Bratislavy prvý vlak z Viedne, ťahaný parnou lokomotívou. Trať umožnila napojenie Bratislavy na rozvíjajúci sa železničný systém v Európe.
Dopravné spojenie
- Bratislava-Železná studienka
Galéria
Referencie
- ↑ KOŽUCH, Miroslav. Po stopách dopravných stavieb 2: Červený most v Bratislave [online]. veterany.eu, 2012-02-28, [cit. 2021-07-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Mosty na trati Marchegg (ÖBB) - Devínska Nová Ves - Bratislava [online]. rail.sk, [cit. 2020-11-14]. Dostupné online.
- ↑ Ing. Martin Hukel, Ing. Juraj Dolnák, PhD.. Posúdenie železničných oceľových mostov v Bratislave. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2014-08-27. Dostupné online [cit. 2021-07-19].
- ↑ PAULÍK, Peter. MOSTY na území Slovenska. [s.l.] : JAGA group, 2012. 258 s. ISBN 978-80-8076-103-5. S. 56.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
