Narodila sa približne v roku 1600 v maďarskom Ónode. Vo veku šestnásť rokov sa vydala za Juraja I. Rákociho ako neskoršieho kniežaťa Sedmohradska v rokoch 1630 až 1648.[2] Ten bol známy aj vďaka tomu, že išlo o pravé renesančné knieža, ktoré bolo pomerne často zapletené do ozbrojených potýčok Tridsaťročnej vojny.[3]:4 Od roku 1619 boli často odlúčení od seba kvôli prebiehajúcim vojnám a panovníckym povinnostiam. Po ich spoločnom sobáši sa tak mesto Šarišský Potok dostalo do vlastníctva rodiny Rákociovcov. Zuzana porodila dovedna štyri deti, z ktorých sa len dvaja, Juraj a Žigmund dožili dospelého veku. Smrťou jej manžela Juraja I. Rákociho v roku 1648 sa skončilo ich viac než tridsaťročné šťastné manželstvo.[4]
Uvážlivá hospodárka
Zuzana sa so skutočne veľkým zanietením sa venovala bylinárstvu v záhrade, v ktorej okrem okrasných kvetov a liečivých byliniek sa vysádzali aj ovocné stromy. Veľkou mierou sa zaslúžila o správu majetku po smrti svojho manžela. Zuzana Lorántfiová bola známa aj vďaka tomu, že písala dokonca knihy. Vážila si vzdelanie, usilovala sa nielen o zveľadenie Reformovaného kolégia v Sárospataku ale podporovala aj iné reformované školy. Zuzana Lorántfiová bola taktiež známou aj tým, že sa podieľala na rekonštrukcii budovy kúrie, ktorú zdedila od rodiny Ňáriovcov, pričom tá v súčasnosti slúži základnej umeleckej škole. Práce na obnove budovy dokončila zrejme v roku 1654, dôkazom čoho je spojený erb rodín Rákociovcov a rodiny Lórantfi, ako aj jeho latinský nápis nad vchodom.[4]
V čase vlády kniežaťa Juraja I. Rákociho sa jednak hospodársky ale aj kultúrne povznieslo rákociovské panstvo v Sárospataku, kde v tom čase pôsobil Ján Amos Komenský známy pod prezývkou ako „učiteľ národov“ a to na pozvanie samotnej kňažnej Lórantfiovej.[3]:4Komenský tu napísal množstvo významných diel, pričom tým najznámejším bola epochálna učebnica s názvom Orbis Pictus (Svet v obrazoch).
Posledné roky života a skon
Zuzana Lorántfiová zomrela dňa 18. apríla1660 vo veku šesťdesiat rokov v meste Sárospatak.[4] Stalo sa tak približne dva mesiace pred skonom jej syna, neskoršieho kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorý umrel dňa 7. júna1660 vo Veľkom Varadíne po zraneniach, ktoré utŕžil v boji pri Szászfénesi (Flores, Rumunsko) proti vojskám protureckého vazala Ákoša Bárčaja.[5]:121
