Zmluva o energetickej charte (angl. Energy Charter Treaty, skratka ECT) je medzinárodná zmluva, ktorá ustanovuje multilaterálny rámec pre cezhraničnú spoluprácu pre oblasť energetiky v Európe. Zmluva pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.[1]
Pôvodne mal proces Európskej charty za cieľ integrovať energetické sektory Sovietskeho zväzu a bývalých krajín východného bloku na konci Studenej vojny do širších európskych a svetových trhov. Jej rola však presahuje západno-východnú spoluprácu cez legálne záväzné nástroje sa pokúša presadzovať princípy otvorenosti globálnych trhov s energiou a nediskriminácie, aby stimulovala priame zahraničné investície a globálny cezhraničný obchod.[2]
V júli 2019 mala Zmluva o energetickej charte 53 signatárov a zmluvných strán vrátane väčšiny členských štátov EÚ, EÚ a Euratomu.[3]
Dejiny organizácie
ECT predchádzala politická deklarácia, Európska energetická charta, ktorá bola podpísaná na rokovaní v Haagu 17. decembra 1991 a umožnila následný rozvoj spolupráce v oblasti energetiky po zmluvnej aj inštitucionálnej stránke.[4] Zmluva o energetickej charte bola podpísaná v decembri 1994 a nadobudla platnosť 16. apríla 1998.[4]Európska komisia a Rada Európskej únie v roku 2019 uvažovali o modernizácii Zmluvy o energetickej charte. Rada prijala v júli 2019 aj súvisiace smernice na rokovania.[3] V júni 2019 prenikli na verejnosť interné informácie od zástupcu Nakatu informujúce o nefunkčnosti bruselského sekretariátu ECT pod vedením generálneho tajomníka Rusnáka.[5]
Orgány
Článok 34 Zmluvy o energetickej charte zakladá Konferenciu energetickej charty, ktorá je správnym a rozhodovacím orgánom organizácie a má podľa Rezolúcie VZ OSN 62/75 prijatej 6. decembra 2007 status pozorovateľa pri Valnom zhromaždeníOSN.[4][6] Členmi Konferencie sú členské štáty a regionálne organizácie hospodárskej spolupráce, ktoré podpísali alebo ratifikovali zmluvu ECT. Konferenciu charty vedie predseda. Konferencia sa stretáva v pravidelných intervaloch, pričom ich periodicita nie je v zmluve špecifikovaná.[4]
Druhým orgánom na čele inštitucionalizovej Zmluvy o energetickej charte je podľa článku 35 Zmluvy o energetickej charte Sekretariát charty, ktorý vedie generálny tajomník. Generálny tajomník je zodpovedný za praktický výkon organizácie a zodpovedá sa Konferencii, pre ktorú so sekretariátom vykonáva všetky potrebné činnosti.[7] Generálny tajomník je volený na maximálne dve päťročné obdobia.[4] Od roku 2012 stojí na čele sekretariátu ECT slovenský diplomat Urban Rusnák. V roku 2016 bol jednohlasne zvolený na druhé obdobie (2017 – 2021), jeho zástupcom sa v roku 2017 stal Japonec Masami Nakata.[8]
Referencie
↑European Energy Charter [online]. Eurlex, rev. 2007-01-30, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑KONOPLYANIK, Andrei; WÄLDE, Thomas. Energy Charter Treaty and its Role in International Energy. Journal of Energy & Natural Resources Law (International Bar Association), 2006. Dostupné online. ISSN0264-6811. (po anglicky)
↑ abEÚ modernizuje ustanovenia Zmluvy o energetickej charte [online]. Európske noviny, 19.7.2019, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
↑ abcdeEnergy Charter Treaty [online]. Energy Charter, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑SIMON, Frédéric. Leaked report reveals ‘misfunctioning’ of Energy Charter Treaty amid EU reform calls [online]. Euractiv, 7.6.2019, rev. 2019-06-14, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Resolution adopted by the General Assembly on 6 December 2007 [online]. OSN, 8.1.2008, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑The Energy Charter Secretariat [online]. Energy Charter, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Slovenský diplomat U. Rusnák opäť potvrdený vo funkcii generálneho tajomníka Sekretariátu Energetickej charty [online]. MZVEZ SR, 2.6.2016, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.[nefunkčný odkaz]