Zasadanie Štátnej rady (rus. Заседание Государственного Совета) je názov obrazu ruského maliara I. J. Repina.
Keď sa v roku 1900 Repin presťahoval do usadlosti Penaty, jeho sláva začala postupne upadať. Iba vďaka návštevám priateľov a umelcov udržiaval aký-taký vzťah so svojou domovinou. Napriek odlúčeniu vlasť naň nezabudla a v roku 1901 bol vybraný na namaľovanie obrazu zachytávajúceho slávnostné zasadnutie Štátnej rady krajiny v Petrohrade. Prítomnosť cára dodávala tomuto zhromaždeniu punc pompéznosti a najvyššej vážnosti.
Vznik diela
Repin sa práce na tomto diele ujal s nesmiernym zápalom. Denne prichádzal na zasadnutie, kreslil a maľoval skice. Odmietol maľovať jednotlivých členov rady podľa fotografií a žiadal, aby mu pózovali podľa polohy akú potreboval. Maliar si postavy usporiadal do pozícií, ktoré im podľa predbežného kompozičného rozvrhu určil. Vytvoril tak celú sériu portrétnych skíc, z ktorých viaceré vznikli už počas jedného sedenia modelu. Repin sa neštítil zobrazovaným postavám vtlačiť do ich výrazu osobnú charakteristiku a preto sa nemožno čudovať, že podobizne členov rady svojou nelichotiacou realitou a ostro videnou charakteristikou prítomných príliš neuspokojovali.
Kompozícia
Umelec uvádza diváka do prostredia slávnostnej siene, kde sa koná zasadnutie najvyššieho zákonodarného orgánu Ruského impéria.
Celé obrovské plátno je harmonickým súzvukom červenej, zlatej a čiernej farby, čo podčiarkuje dojem slávnosti a pocitu zvláštnej štátnickej dôstojnosti. Bolo veľmi ťažké umiestniť na obraze takmer sto postáv, tak, aby väčšina z nich bola tvárou otočená k divákovi. Repinovi sa podarilo vytvoriť takú dokonalú kompozíciu obrazu, že divák veľmi ľahko rozoznáva i postavy stojace v pozadí nemenej koloristicky náročného interiéru zasadacej siene.
Obraz s celým názvom Slávnostné zasadnutie Štátnej rady 7. mája 1901 pri príležitosti stého výročia jej vzniku (Торжественное заседание Государственного Совета 7 мая 1901 года в честь столетнего юбилея со дня его учреждения) je bezpochyby vrcholom portrétnej maľby v Repinovej tvorbe.
Na Repinovu žiadosť sa na tejto obrovskej portrétnej kompozícii podieľali i jeho žiaci B. M. Kustodiev a I. S. Kulikov.
V priebehu prípravných práv vytvoril Repin sériu precíznych portrétnych štúdií a skíc jednotlivých členov rady. K najlepším z nich patrí portrét K. P. Pobedonosceva, najvyššieho prokurátora Svätej synody ruskej pravoslávnej cirkvi. Pobedonoscev bol známy ako jeden z najzarytejších reakcionárov a presne v tomto duchu ho Repin spodobnil - ľadovo chladný pohľad očí, úzke pery, zomknuté prsty rúk.
Celkovo možno povedať, že štúdie k tomuto dielu patria k tomu najlepšiemu, čo ruské portrétne maliarstvo prelomu 19. a 20. storočia prinieslo. Súčasne je Zasadnutie Štátnej rady jediným príkladom oficiálneho skupinového portrétu pre celé európske umenie začiatku 20. storočia.
-
Prokurátor K. P. Pobedonoscev
-
Generál jazdectva A. P. Ignatiev
-
Minister vnútra I. N. Durnovo
-
Člen rady K. I. Palen
-
Princ A. P. Oľdenburgskij
-
Štátny sekretár D. M. Soľskij
Iné projekty
Zdroje
- Vl. Fiala, Ilja Jefimovič Repin, Orbis, Praha, 1952
- G. J. Sternin, Repin, Pallas, Bratislava, 1976
- Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
- A. Gubarev, Ruské múzeum, Progress, Moskva, 1981
