Wilhelm Franz Canaris (* 1. január 1887, Aplerbeck – † 9. apríl 1945, koncentračný tábor Flossenbürg) bol nemecký admirál, ktorý slúžil v 1. svetovej vojne v Reichsmarine ako spravodajca na krížniku Dresden. Od roku 1935 bol šéfom nemeckej tajnej spravodajskej služby Abwehr.
Kariéra
Tento rodák z Aplerbecku z gréckymi koreňmi vstúpil do námorníctva v roku 1905 a v 1914 sa zúčastnil bitky pri Falklandských ostrovoch. Krížnik Dresden bola jediná loď, ktorá unikla Britom, jej námorníci boli internovaní v Čile. V roku 1916 prišiel do Španielska, kde pôsobil ako spravodajca a od roku 1917 až do konca vojny bol veliteľom ponorky.
Po demobilizácii zostal príslušníkom Freikorpsu. V roku 1920 sa zúčastnil Kappovho puču. Koncom roku sa stal členom štábu baltskej flotily (na krížniku KMS Berlin). Začiatkom roku 1932 sa stal veliteľom vlajkovej lode Schlesien, ktorá bola v službe od roku 1905. Spoznal sa s Reinhardom Heydrichom, ktorý bol vtedy obžalovaný a Canaris sa vyslovil v jeho prospech, ale nepomohlo to. Heydrich musel opustiť námorníctvo. O dva roky bol Wilhelm menovaný admirálom.
1. januára 1935 sa Canaris stal šéfom Abwehru. Mal prístup k najväčším tajomstvám Tretej ríše, sám zhromažďoval informácie o pohlavároch nacistického Nemecka a o svojich protivníkoch.
Počas občianskej vojny v Španielsku bol hnacou silou Nemecka pri pomoci Francovi. Podporil a zorganizoval jeho fašistický puč. V tom čase sa veľmi spriatelil s Heydrichom. Canarisov prínos pre každodennú prácu agenta spočíval najmä v zavedení mikrobodky, na ktorej agent sústredil celostránkové hlásenie a prelepil ju známkou na pohľadnici, bola to tiež kufríková prenosná vysielačka, s ktorou udržoval spojenie so svojou centrálou. Podobné praktiky nemali vtedy obdobu nikde vo svete a v oboch prípadoch vynikla nemecká technická prevaha.
Canaris sa tiež tajne angažoval aby Španielsko nepovolilo Nemcom prechod cez svoje územie, čím Nemecko stratilo šance na dobytie britského oporného bodu v Gibraltáre. Počas útoku na Poľsko sa počas návštev frontu stal svedkom viacerých masových vrážd vykonaných oddielmi Einsatzgruppen, čo urýchlilo jeho rozhodnutie začať tajne bojovať proti nacistickému režimu. Protestoval proti hrubým predpisom na zaobchádzanie so sovietskymi vojnovými zajatcami[1]. Počas nasledujúcich ťažení síce jeho Abwehr naoko spolupracoval s nacistickou tajnou službou Sicherheitsdienst (SD), ale Canaris inak začal aktívne spolupracovať s tajnou opozíciou. Viacerým nacistami prenasledovaným osobám umožnil získať doklady agentov Abwehru s možnosťou vycestovať za hranice.
V januári 1940 bol povýšený na admirála. V tej istej dobe sa s pomocou Erwina Lahousena podieľal na vytvorení protinacistickej opozície medzi vyššími dôstojníkmi Wehrmachtu. Počas Heydrichovho pobytu v Prahe sa s ním dostal do sporu kvôli zatknutiu britského agenta Paula Thümmela, ktorý bol jednou z Canarisovych spojok s MI6. Spor ďalej neeskaloval najmä vďaka tomu, že na Heydricha bol 27. mája 1942 spáchaný atentát Gabčíkom a Kubišom.
Canaris naďalej vyvíjal mnoho aktivít, ktoré neboli po vôli ostatným nacistom. Dostal sa nakoniec pod drobnohľad Heinricha Himmlera, nacistická nespokojnosť s prácou Abwehru nakoniec stúpla natoľko, že Canarisa vo februári 1944 odvolali z funkcie a nahradili Walterom Schellenbergom. Ten onedlho zlúčil Abwehr s Sicherheitsdienstom. Canarisa umiestnili do domáceho väzenia. V lete 1944 po neúspešnom atentáte na Hitlera však prišla zámienka a Canaris bol 27. júna 1944 zatknutý. Ukázalo sa, že bol v kontakte s Britmi a s odbojom, že zhromažďoval materiály o Hitlerovi a Bormannovi. Vo svojom denníku označil Hitlera za „bič boží“ pre Nemecko.
Smrť
Bol internovaný v koncentračnom tábore Flossenbürg. Tu sa nachádzal až do 9. apríla 1945, kedy bol za úsvitu popravený obesením na oceľovej strune z klavíru. Umieral dlho a bolestivo. Briti dodnes oficiálne nepotvrdili, že by bol Canaris ich agentom, alebo že by bol s nimi v kontakte.
Referencie
- ↑ Vároš, M., 1964, Hitler žije, chyťte ho! Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 167
Iné projekty
