Vyparovanie alebo evaporácia je skupenská premena, pri ktorej sa kvapalina mení na plyn. Môže to byť iba na voľnom povrchu (teda pod teplotou varu; tzv. vyparovanie v užšom zmysle), alebo v celom objeme (teda pri teplote varu a vyššie; tzv. var). Takáto zmena fáz z kvapalného skupenstva na plynné spotrebúva teplo. Pri vyparovaní si teda kvapalina odoberá teplo z okolia.
Podľa kinetickej teórie sa z kvapaliny vyparujú tie molekuly, ktorých energia je dostatočná na prekonanie kohéznych síl, a ktorých pohyb smeruje k voľnému povrchu kvapaliny, takže prejdú povrchovou vrstvou a opustia kvapalinu. Kvapalinu teda opúšťajú molekuly s najvyššou energiou. Pokiaľ je takýchto molekúl väčšie množstvo, vedie to k zníženiu energie u ostatných molekulách kvapaliny. To sa pri adiabatickom vyparovaní prejaví znížením teploty kvapaliny. Pri rovnováhe medzi parou a kvapalinou sa para nazýva nasýtená.
Množstvo tepla, ktoré je pri danej teplote potrebné k premene jedného kilogramu kvapaliny na plyn s rovnakou teplotou sa nazýva hmotnostné skupenské teplo vyparovania (starší názov merné skupenské teplo vyparovania), označuje sa lv. Skupenské teplo vyparovania Lv sa vzťahuje na celé teleso.
Opačným javom k vyparovaniu je kondenzácia (skvapalnenie).
K vyparovaniu dochádza pri akejkoľvek teplote kvapaliny. Rýchlosť vyparovania závisí od:
- teploty – čím je vyššia teplota, tým je rýchlejšie vyparovanie,
- veľkosti povrchu – čím je väčší povrch, tým je rýchlejšie vyparovanie,
- druhu kvapaliny (od príťažlivých síl medzi časticami kvapaliny),
- pohybu plynu nad kvapalinou, pri pohybe plynu nad kvapalinou sa vyparovanie zrýchľuje (fúkanie do horúcej polievky),
- tlaku pár plynu nad kvapalinou, čím nižší tlak, tým rýchlejšie vyparovanie.
Kvapalina pri vyparovaní odoberá teplo z okolia.
