Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
V období Rakúsko-uhorskéhodualizmu, medzi rokmi 1867 až 1918, sa do dolnej komory Uhorského snemu konalo 13 volieb. V roku 1874 bol počet poslancov v sneme stanovený na 413. Poslanci boli volení jednoduchou väčšinou v jednomandátových volebných okrskoch verejným hlasovaním. Voľby do snemu sa vypisovali každé dva až tri roky.
Vedúcou politickou stranou v Uhorsku počas celého dualizmu bola Liberálna strana, aj keď prekonala isté vnútorné zmeny.
Kandidátov do volieb postavili tri strany: Deákova strana, ktorá podporovala vyrovnanie, Strana ľavého stredu, ktorá čiastočne vyrovnanie odmietala, avšak sa postupne s Deákovou stranou zbližovala a Krajná ľavica, formálne stále súčasťou Strany ľavého stredu, ale programovo vyrovnanie odmietala úplne.
Koloman Tisa, uhorský predseda vlády od roku 1875 do roku 1890
1875
Voľby sa konali od 1. júla do 18. augusta. Zlúčením Deákovcov a Strany ľavého stredu vznikla Liberálna strana, ktorá vládla v Uhorsku až do roku 1905. V týchto voľbách získala Liberálna strana najväčší počet mandátov počas svojej existencie, a to 333.
Voľby sa konali medzi 24. júnom a 3. júlom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 235 mandátov, čo je o 4 menej ako v predchádzajúcich voľbách.
Voľby sa konali od 13. do 22. júna. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 234 mandátov, čo je o 1 mandát menej ako v predchádzajúcich voľbách. Ide aj o najnižší volebný výsledok v histórii Liberálnej strany.
Do parlamentu sa po prvý krát dostala Krajinská antisemitská strana, ktorá napriek tomu že fungovala ako opozičná strana, dokázala zabrániť uzákoneniu manželstva kresťanov a židov.
Voľby sa konali od 17. júna do 26. júla. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 263 mandátov a polepšila si tak o 29 mandátov.
Volebný plagát z roku 1892Sándor Wekerle, uhorský predseda vlády od roku 1892 do roku 1895 a potom znova od roku 1906 do roku 1910.
Voľby prebiehali medzi 29. januárom a 3. februárom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 243 mandátov, čo je o 20 mandátov menej ako v predchádzajúcich voľbách.
V roku 1891 sa Umiernená opozícia sa premenovala na Národnú stranu (Nemzeti Párt).
Voľby sa konali medzi 29. októbrom a 4. novembrom. Liberálna strana mala druhú najvyššiu úspešnosť vo svojej histórii, kedy získala 290 kresiel zo 413 (najväčší počet získaných kresiel bol 333 v roku 1875).
Voľby sa uskutočnia od 2. do 9. októbra. Liberálna strana, získala o 13 kresiel menej ako v roku 1896, získala však o niečo viac ako dvojtretinovú väčšinu.
Vo februári 1900, sa Národná strana (Nemzeti Párt) zlúčila s Liberálnou stranou.
Po prvý raz uspela Slovenská národná strana keď v Uhorskom sneme získala 4 mandáty. Strana viedla kampaň s umiernenejšou rétorikou, ktorá nekritizovala Národnostný zákon a lobovala za všeobecné volebné právo.
Voľby v roku 1905 sa konali od 26. januára do 4. februára. Keď sa blížili voľby, spojili sa všetky uhorské politické strany, aby ukončili vládu Liberálnej strany. Vo voľbách nakoniec zvíťazili, keď dostali spolu 232 kresiel, kým Liberálna strana získala len 159. František Jozef I. však výsledok volieb ignoroval a ponechal Štefana Tisu ako predsedu vlády a potom 18. júna ho vystriedal Géza Ferérváry, ktorému však spojené strany opozície vyslovili v parlamente nedôveru, museli sa voľby znova opakovať.
1: 27 poslancov, ktorí opustili Liberálnu stranu, viedol Gyula Andrássy. Na konci roku 1905 vytvorili stranu s názvom Ústavná strana (Országos Alkotmánypárt).
1906
Voľby sa konali od 29. apríla do 8. mája. Strany spojenej opozície, ktoré zostali prakticky bez politického protivníka, získali celkovo 87,96% hlasov, v rámci ktorej mala Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) absolútnu väčšinu (61,26%). Predsedom vlády sa stal Sándor Wekerle a za jeho vlády sa minister školstva Albert Aponi pokúsil úplne pomaďarčiť aj ľudové školstvo. Strana však nedokázala vládnuť efektívne kvôli nezhodám v stranách a aj kvôli kompromisom, ktoré urobila s Františkom Jozefom I.
István Tisza predniesol volebný prejav v apríli 1910 v Šoprone
Voľby sa konali od 1. do 10. júna. Víťazom volieb sa neočakávane stala Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt), ktorá bola priamym nástupcom Liberálnej strany.
