Termín predčasných volieb navrhla vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 8. februára vo vládnom návrhu ústavného zákona o skrátení volebného obdobiaNárodnej rady Slovenskej republiky po tom, ako Kresťanskodemokratické hnutie ohlásilo svoj odchod z vládnej koalície. Národná rada Slovenskej republiky schválila tento vládny návrh 9. februára 2006. Prezident ústavný zákon podpísal 13. februára 2006. Nový termín nahradil pôvodne uvažovaný riadny termín volieb, ktorý bol určený na 16. septembra 2006.
Zmeny v zákone o voľbách do NR SR
Parlamentné voľby v roku 2006 boli charakteristické tromi významnými zmenami oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám:
aktívne volebné právo, t. j. možnosť voliť, sa priznalo aj slovenským občanom zdržiavajúcim sa v zahraničí, ktorí môžu zaslať hlasovacie lístky poštou,
politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť volieb, museli zaplatiť kauciu 500 tisíc korún, ktorá im bude vrátená, v prípade že získali viac ako 2 % odovzdaných hlasov,
parlamentné voľby trvali iba jeden deň.
Zúčastnené strany
Do stanoveného termínu 19. marca 2006 odovzdalo na ministerstve vnútra kandidačné listiny 21 politických subjektov. Ústredná volebná komisia zaregistrovala všetky kandidačné listiny. Vyradila iba jediného kandidáta, ktorý nespĺňal vekovú hranicu 21 rokov. Politickým stranám boli pridelené nasledujúce čísla:
Parlamentné voľby poznačila historicky najnižšia účasť na tomto type volieb v ponovembrovej histórii Slovenska - na voľbách sa zúčastnilo len 54,67 percent oprávnených voličov. Podľa údajov Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, vo voľbách hlasovalo 641 voličov bez trvalého pobytu na Slovensku. Voliči s trvalým pobytom hlasovali v svojom bydlisku a nie sú zaradení do štatistiky.[1] Strane SMER – SD sa podarilo dosiahnuť predpokladaný výsledok. Výrazný zisk oproti prieskumom verejnej mienky i oproti minulým voľbám si však pripísala strana v tom čase úradujúceho premiéra Mikuláša Dzurindu SDKÚ – DS (v absolútnych číslach však išlo o výsledok podobný tomu z roku 2002). Na treťom mieste skončila SNS, ktorá sa tak po 4 rokoch opäť vrátila do parlamentu. SMK získala historicky najvyššie percento, aj keď v absolútnych číslach počet jej hlasov znamenal prepad. Predposlednou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu bola ĽS – HZDS, ktorá od svojho vzniku ešte nikdy neskončila na inom mieste ako prvom, no voľby v roku 2006 pre ňu znamenali obrovský prepad v počte získaných hlasov. Šiestou stranou, ktorá prekročila 5%-nú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu bolo KDH, v ktorom po voľbách zavládlo isté sklamanie, pretože jej predstavitelia dúfali v zisk na úrovni približne 12 %. Pod 5%-ným volebným kvórom bolo 15 strán, pre ktoré hlasovalo 275 815 voličov, čím prepadlo 11.98 % platných hlasov.
Po 4 rokoch opustili parlament zástupcovia KSS. Slobodné fórum, ktoré vzniklo odštiepením od SDKÚ – DS, rovnako nezískalo dostatočný počet hlasov na vstup do parlamentu. Obe strany si však zaistili spolu s parlamentnými stranami finančný príspevok od štátu. Parlament opustili aj zástupcovia ANO.
Podľa zákona o voľbách má občan možnosť uprednostniť v rámci strany maximálne štyroch kandidátov tým, že im dá prednostný hlas zakrúžkovaním ich poradového čísla na kandidátnej listine strany, keď upravuje volebný lístok. Odovzdaním preferenčného hlasu získava poslanec silnejší mandát od voliča. Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ktorí dostali aspoň 100-tisíc preferenčných hlasov od voličov:
