Vladimir Vladimirovič Majakovskij (v azbuke Влади́мир Влади́мирович Маяко́вский; * 19. júl 1893, Bagdadi, Ruská ríša – † 14. apríl 1930, Moskva, Sovietsky zväz) bol ruský a sovietsky prozaik, básnik a dramatik.
Narodil sa v rodine lesníka v gruzínskom meste Bagdadi. Po smrti otca v roku 1906 sa rodina presťahovala do Moskvy, kde sa práve utvárali revolučné snahy. Mladý Majakovskij sa k nim pridal. Už v dvanástich rokoch sa z neho stal boľševik - propagandista. V štrnástich ho za to zatkli, ale prepustili. V pätnástich ho zatkli znova za držanie zbrane a propagáciu (z obvinenia držania zbrane mu pomohol Machmudbekov, priateľ jeho otca [chýba zdroj]). Odsedel si jedenásť mesiacov. Toto obdobie ho výrazne ovplyvnilo, čítal klasikov a zlepšoval sa. Umiestnený bol v cele 103 na Butyrke, kam ho premiestnili za trest. Po prepustení mal ísť na tri roky do vyhnanstva na Sibír, ale Machmudbekov mu z toho opäť pomohol.
Po odchode z väzenia sa stal aktívnejším. Písal, recitoval a zoskupil okolo seba skupinku tzv. futuristov. Tiež kreslil plagáty, keďže bol mimoriadne výtvarne nadaný. Známe sú jeho mužné recitácie. Po revolúcii začal cestovať po svete, no toto obdobie bolo pre neho asi najväčším sklamaním. Revolúcia ho živila a keď skončila, mohol písať už len milostné básne.
Roku 1930 pravdepodobne spáchal samovraždu, aj keď dodnes nie je jasné, či zbraň držal on sám[chýba zdroj].
Bol to výborný experimentátor so slovami . Bol kubofuturista.
Robo Grigorov na jeho počesť naspieval pieseň Pocta Majakovskému.
Iné projekty
