Vladimir Sergejevič Iliušin (rus. Владимир Сергеевич Ильюшин; * 31. marec 1927, Moskva, Ruská SFSR, ZSSR, dnes Rusko – † 1. marec 2010, Moskva, Rusko) bol sovietsky skúšobný pilot konštrukčnej kancelárie Suchoj, začiatkom 60. rokov 20. storočia ustanovil niekoľko svetových leteckých výškových rekordov.
Životopis
Vladimir Iliušin bol synom leteckého konštruktéra Sergeja Iliušina, žili v Moskve. V roku 1941 v hliadke protivzdušnej obrany hasil nemecké zápalné bomby, za čo získal svoje prvé vyznamenanie – medailu „Za obranu Moskvy“.
Od roku 1944 slúžil v armáde, roku 1949 absolvoval Balašovskú vojenskú leteckú školu, o dva roky neskôr Žukovského vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu, roku 1951 školu skúšobných pilotov ministerstva leteckého priemyslu. Potom pracoval v Letecko-výskumnom inštitúte M. M. Gromova ako skúšobný pilot. Od roku 1957 bol testovacím pilotom Suchojovej konštrukčnej kancelárie. Vypracoval sa zo skúšobného pilota na šéfpilota firmy, roku 1972 sa stal zástupcom hlavného konštruktéra, od roku 2000 bol poradcom vedenia spoločnosti.
Ovládol riadenie 145 typov a verzií lietadiel a vrtuľníkov. Vykonával prvé lety na strojoch Su-9, Su-11, T-5, Su-15, Su-17, Su-24, T-4, Su-25 a Su-27. V rokoch 1959 – 1962 ustanovil niekoľko leteckých rekordov, okrem iného rekord v dosiahnutej výške – 23 852 m a rekord výšky horizontálneho letu – 21 170 m v lietadle Su-9.
Za vynikajúce výkony dostal množstvo štátnych vyznamenaní, dostal titul Hrdina Sovietskeho zväzu a Rad Lenina (1960), Rad červenej hviezdy (1964), Rad červenej zástavy (1966), Rad červenej zástavy práce (1971) a ruský Rad „Za zásluhy pred vlasťou“ (1999).
Zaujímavosť
V krajinách západnej Európy a Spojených štátoch koluje legenda o Iliušinovom kozmickom lete ešte pred letom prvého kozmonauta Jurija Gagarina. Prvýkrát s ňou prišiel dva dni pred Gagarinovým letom britský novinár, Dennis Ogden, ktorý v rokoch 1955 až 1963 pôsobil ako moskovský korešpondent britského komunistického časopisu Daily Worker. Podľa zástancov konšpiračnej teórie o Iliušinovom kozmickom lete uskutočnil Vladimir Iliušin dňa 7. apríla 1961 3 oblety Zeme, avšak pristál na území Číny v kabíne kozmickej lode, z ktorej sa mal katapultovať. Ťažko zranený sa ocitol v Číne, s ktorou Sovietsky zväz mal začiatkom 60. rokov 20. storočia napäté vzťahy. Po nevyhnutnej hospitalizácii strávil rok v čínskom zajatí. Spomínaný britský novinár, Dennis Ogden, v noci na 11. apríla 1961 odoslal do Londýna informáciu, že v Sovietskom zväze sa už uskutočnil pokus o kozmický let, ale kozmonaut havaroval a ťažko sa zranil. Ďalšiu správu poslal 11. apríla z Moskvy francúzsky spravodajca Eduard Brobovsky, ktorý vo svojej správe pravdepodobne ako prvý uviedol meno Vladimira Iliušina.
Proti zástancom konšpiračnej teórie však stojí niekoľko skutočností. Oficiálne miesta Spojených štátov tieto správy z Moskvy odmietli, nakoľko aktivity na kozmodróme Bajkonur pozorne sledovali prostredníctvom sledovacích staníc v okolitých krajinách a dňa 7. apríla 1961 z Bajkonuru nezaznamenali žiaden štart kozmickej lode s človekom na palube. Dôkazom tejto skutočnosti sú aj súkromné denníky ľudí, ktorí na Bajkonure pracovali. Takisto sú známe aj všetky výrobné čísla kozmickej verzie rakety R-7, a tak nie je možné, aby bola použitá nejaká raketa „navyše“ bez výrobného čísla. K udalosti s kozmickým letom Vladimira Iliušina sa nevyjadrila ani Čína, s ktorou mal Sovietsky zväz v tom čase napäté vzťahy. Ani samotný Vladimir Iliušin nikdy nič nenaznačil a nezanechal žiadne svedectvo o tejto udalosti. V oddiele prvých kozmonautov Iliušin nebol, neprešiel ani žiadnym individuálnym a mimoriadne skráteným výcvikom. Neexistujú o tom žiadne dôkazy. V skutočnosti sa 8. júna 1960 Vladimir Iliušin ťažko zranil pri autohavárii.
Príčinou vzniku konšpiračnej teórie o Iliušinom kozmickom lete je fakt, že takmer mesiac pred letom Jurija Gagarina zhorel pri skúške v izolačnej komore najmladší člen vtedy utajovaného oddielu kozmonautov, Valentin Bondarenko. Prísne tajná záležitosť prenikla medzi novinárov a zahraničných spravodajcov, a tým vznikla teória o nevydarenom kozmickom lete.[1]
Referencie
- ↑ http://technet.idnes.cz/gagarin-a-prvni-let-do-vesmiru-konspirace-f14-/tec_vesmir.aspx?c=A130411_133231_tec_vesmir_kuz
Zdroj
