Virtuálna realita (VR) je prostredie vymodelované prostriedkami počítača simulujúce skutočnosť. Primárne sa ním chápe vytváranie vizuálneho zážitku zobrazovaného na obrazovke počítača, prípadne cez špeciálne stereoskopické zariadenia. V sofistikovanejších prípadoch sú stimulované aj ďalšie zmysly ako napr. sluch, čuch a hmat. Interakciu s používateľom zabezpečuje buď klasické vybavenie počítača ako klávesnica a myš alebo špeciálne prispôsobené zariadenia ako okuliare vytvárajúce dojem trojrozmernosti, oblečenie snímajúce pohyb a stimulujúce hmat, viackanálový zvuk a pod. Takto tvorené prostredie môže vytvárať predstavu skutočného sveta (napr. pri nácviku boja, učení pilotovania), prípadne sa od neho značne líšiť (napr. pri hraní hier). Súčasnými technickými prostriedkami je veľmi ťažké vytvoriť vernú virtuálnu realitu. Predpokladá sa však, že časom budú tieto prekážky prekonané.
United States Navy pri tréningu skoku s padákom s využitím virtuálnej reality.
Etymológia
Pôvod vzniku termínu virtuálna realita nie je jasný. Často sa pripisuje Damienovi Broderickovi, ktorý vo svojom románe Judáš Mandala z roku 1982 použil tento termín v inej súvislosti. Vynálezca virtuálnej reality Jaron Lanier tvrdil, že tento názov vymyslel sám[1]. Podobný termín „umelá realita“ (angl.artificial reality) sa vďaka Myronovi Kruegerovi používal už od 70-tych rokov minulého storočia.
História
Morton Heilig písal v 50-tych rokoch 20. storočia o tzv. Experience Theater (z angličtiny doslova "Divadlo zážitkov"), ktoré by stimulovalo všetky zmysly diváka podľa hranej scény. Na základe tejto vízie postavil v roku 1962 prototyp nazvaný Sensorama, ktorý popri premietaní piatich krátkych filmoch umožňoval vnímať okrem obrazu a zvuku aj vôňu. Aj napriek nástupu počítačovej techniky údajne funguje ešte aj dnes.
V roku 1968 zostrojil Ivan Sutherland spolu so svojím žiakom Bobom Sproullom zobrazovacie zariadenie nositeľné na hlave, čo sa vo všeobecnosti považuje za prvý prístroj vytvárajúci virtuálnu realitu. Bol jednoduchý tak na ovládanie, ako aj na zobrazovacie schopnosti. Prostredie totiž tvorili virtuálne izby ohraničené len čiarami. Okrem toho mal takú váhu, že musel byť upevnený na strope, vďaka čomu dostal pomenovanie Damoklov meč.
Pozoruhodným medzi prvopočiatočnými zariadeniami bol Aspen Movie Map vyrobený na Univerzite v Massachussettskom technologickom inštitúte (MIT) v roku 1977. Program predstavoval približnú simuláciu mesta Aspen v Colorade (USA), ktorého ulicami sa používateľ mohol túlať. Na výber boli tri módy: leto, zima a polygóny. Prvé dva boli založené na fotografiách - tvorcovia skutočne nasnímali každý možný pohyb cez mesto počas oboch ročných období - a tretí na trojrozmernom modeli mesta.
V druhej polovici 80-tych rokov minulého storočia spopularizoval pojem „virtuálna realita“ Jaron Lanier, jeden z priekopníkov v tejto oblasti. V roku 1985 založil spoločnosť VPL Research (skratka z anglického „Virtual Programming Languages“, doslova Virtuálne programovacie jazyky), ktorá vyvinula najvýznamnejšie systémy „goggles n' gloves“ (doslova z angličtiny „okuliare a rukavice“) toho obdobia.
21. storočie
Trh AR / VR sa už stal miliardu dolárovým trhom a predpokladá sa, že v priebehu niekoľkých rokov bude pokračovať v raste o viac ako 120 miliárd dolárov.
Referencie
↑LANIER, Jaron. Brief Biography of Jaron Lanier [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
