V rokoch 1885-1889 študoval Viliam Figuš-Bystrý na gymnáziu v Banskej Bystrici. Ďalej pokračoval v štúdiách na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889-1893). V roku 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Hrob Viliama Figuš-Bystrého v banskobystrickom evanjelickom cintoríne
Viliam Figuš-Bystrý bol reprezentantom novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, hral na organe, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra. Na svojich učiteľských pôsobiskách zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 1000 slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne). V Banskej Bystrici oživil hudobnú kultúru. Oživil činnosť spevokolu Evanjelického spolku, pôsobil ako dirigent, korepetítor, organizoval hudobné podujatí a komponoval. Pre komorné združenie upravoval diela skladateľov európskeho baroka, klasicizmu a romantizmu. V rokoch 1922-1924 pracoval na opere Detvan, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.
Na začiatku 20 storočia rozvinul úsilie o vznik slovenskej národnej hudby. Ľudovú pieseň chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Popri komornej a zborovej tvorbe sa skladateľsky najviac realizoval v lyrickej piesni, zhudobnil texty slovenských básnikov. Popri invenčnej melodike uplatňoval aj novoromanticky orientovanú harmóniu, medzi jeho najlepšie diela patria cykly umelých piesní, zborové a klavírne skladby. Zakladajúci člen (1919), 1925 predseda Spolku slovenských umelcov.
Diela
Piesne pre spev a klavír/organ
Dalok, op. 6, 6 pôvodných piesní na texty maďarských autorov (1901 – 1910)
Sny, op. 8, 13 pôvodných piesní (I. – IV. zošit) na texty slov. básnikov (1903 – 1933)
Po poliach a lúkach, op. 53, 10 piesní na texty slov. básnikov (1920)
Náboženské piesne, op. 62, 10 piesní pre spev a organ (1922 – 1935)
Túžby, op. 76, 6 slovenských piesní na slová Hájomila (1926)
Drei Lieder, op. 81, 3 piesne na text Willyho Weilla pre spev a klavír (1928)
Mati moja!, op. 85, 6 piesní na slová P. Országha - Hviezdoslava a Fedora Ruppeldta (1929, 1932)
Jesenné piesne, op. 95, 10 piesní na texty A. Klasa, I. Kraska a V. Roya (1932 – 1934)
Vlastenecké piesne, op. 100 (1934 – 1935)
Vojenské pochodové piesne, op. 106 (1936)
Žiale a radosti, op. 99, 7 na texty V. Roya (1934 – 1937)
Svrčok a svätojánska muška, op. 9, 2 ženské hlasy s klavírnym sprievodom na slová Andreja Sládkoviča (1903)
Slniečko zapadlo, op. 82, dvojspev pre tenor a soprán so sprievodom klavíra na text Petra Belu – Horala (1929)
Herbst, op. 92, Jeseň, pieseň pre sólový hlas so sprievodom klavíra na slová Hansa Tronnera (1932)
Úpravy ľudových piesní pre spev a klavír
Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 125 piesní v piatich zošitoch (1895 – 1903)
1000 slovenských ľudových piesní (1923 – 1927)
Ľudové balady, op. 101 (1934)
Púchovské piesne, op. 102 (1934)
Zbojnícke piesne, op. 98 (1934 – 1935)
Zborové skladby
Vallásos karok, op. 47, mieš. zbory (1903 – 1918)
Náboženské zbory, op. 10, mieš. zbory (1903 – 1936)
Miešané zbory, op. 60, mieš. zbory (1922) - Trávička zelená (Hviezdoslav), Vzkázala mi moja milá (Kýčerský), Pri tom jačnom, pri potôčku (Dlhomír Poľský), Sadol na mesiačik (J. Petrovič), Daj ma, mamka (Hviezdoslav)
Mužské zbory, op. 49 (1914 – 1926) - Zmráka sa, pôjdeme (I. Krasko) a i.
10 chorálov, op. 84, mieš. zbory (1932 – 1933)
Hojže, Bože, mieš. zbor (A. H. Krčméry - nápev, A. Sládkovič - text), harmonizoval V. Figuš-Bystrý
Ďalšie diela
Pieseň pokoja, lásky a mieru, op. 29, na text P. O. Hviezdoslava pre sólo, zbor a klavír (1906)
Az egri leány, op. 30, na text J. Aranya pre sóla, zbor a klavír (1907)
Rákocziné, op. 31, na text J. Aranya pre sóla, zbor a klavír (1910)
Slovenská pieseň, kantáta pre sóla, zbor a klavír na slová P. O. Hviezdoslava (1913), inštrumentované pre sóla, zbor a orchester (1917)
Sonáta e mol, op. 97, pre husle a klavír (1934)
Z mojej mladosti, op. 56, suita pre veľký orchester (1934)
Sonáta v dórskej stupnici, op. 103, pre klavír (1935)
Sláčikové trio G dur, op. 58 (1921 – 1936)
Sláčikové trio e mol, op. 108 (1937)
Hudobné miniatúry, op. 89, 12 skladieb pre klavír
Lístky do pamätníka, 6 skladieb pre klavír
Pestré lístky, op. 54, 10 skladieb pre klavír
Poľné kvietky, op. 96, I. a II. zošit, 65 skladieb pre klavír
MUNTÁG, Emanuel. Viliam Figuš-Bystrý. Život a dielo (1875-1937). Tematický katalóg hudobnej tvorby a bibliografia o živote a diele slovenského skladateľa. Martin: Matica slovenská, 1973. 328 s. + 12 s. obr.
BÁRDIOVÁ, Marianna (ed.): Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937): Zborník referátov zo seminára, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 2000 v rámci XXII. ročníka Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého v Banskej Bystrici. Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2002. 68 s. ISBN 80-85169-58-4.
BÁRDIOVÁ, Marianna – ZEMKO, Ján, ed. Vznik a vývin umelej piesne na Slovensku od 19. storočia a jej integrácia vo vzdelávacích a prezentačných programoch umeleckého školstva 1. Zborník z muzikologickej konferencie konanej 20.10.2009 a z vokálno-interpretačného seminára konaného dňa 12.10.2009 v Banskej Bystrici v rámci grantového projektu KEGA č.3/7488/09. CDROM, 750 MB, ISBN 978-80-89078-615. 144 s., 72 –104 s.
