Na základe experimentov s ukoristenými nemeckými raketami V2 sa Spojené štáty rozhodli vyvinúť vlastnú raketu na kvapalné palivo. V roku 1946 americké Naval Research Laboratory (NRL) riadilo vývoj novej prieskumnej rakety nazvanej Viking. Raketa bola navrhnutá a vyrobená v Glenn L. Martin Company (dnešnej Lockheed-Martin). Boli na nej vyskúšané niektoré novinky vrátane motora uloženého v kardánovom závese pre riadenie rakety a plynových trysiek, ktoré stabilizovali raketu po vypnutí hlavného motora. Takéto systémy sa dodnes používajú v raketách a kozmických lodiach. Raketový motor bol jedným z prvých troch veľkých raketových motorov na tekuté palivo vyrobených v Spojených štátoch. V rokoch 1949 až 1954 bolo vypstených celkovo dvanásť rakiet Viking. Prvá vystúpala do výšky 80 km a Viking II 24. mája 1954 dosiahol rekordnú výšku 254 km pre jednostupňové rakety. Vďaka týmto letov NRL ako prvé zmeralo teplotu, tlak a vietor v horných vrstvách atmosféry, elektrónovú hustotu ionosféry a zaznamenalo ultrafialové spektrum Slnka.
5. októbra 1954 počas štartu z White Sands fotoaparát pripevnený na raketu Viking vyhotovil prvú fotografiu hurikánu a tropickej búrky z výšky 160 km. Fotografia obsiahla plochu s priemerom 1 600 km vrátane časti Mexika, Texasu a Iowy. Zároveň to bola prvá fotografia Zeme v prirodzených farbách vyhotovená z takej výšky. Po úspechu NRL v tejto sérii experimentov vedci verili, že silnejší motor a prídavný stupeň urobí z Vikinga raketu schopnú vyniesť na obežnú dráhu družice. To viedlo NRL k projektu Vanguard.
Počas vývoja a testov sa Viking vyvinula na 13,7 metra vysokú raketu s priemrom 1,14 metra a hmotnosťou 450 kg. Jej jediný motor spaľoval alkohol a tekutý kyslík a poskytoval ťah 89 kN. Peroxid vodíka po konvertovaní na paru poháňal turbopumpu, ktorá do motora pumpovala palivo a okysličovadlo.
Externé odkazy
