Veľké Slovensko (čes. Velké Slovensko) bola politická koncepcia pripojenia Slovácka a neskôr aj ďalšieho územia východnej Moravy[1] ku Slovenskému štátu.[1][2] S myšlienkou prišli marginálni východomoravskí iredentisti,[1][2] podporovaní Slovenským štátom a Nemeckom.[1][2][3] Koncepciu však odmietlo Nemecko, ktoré malo svoje vlastné plány pre ponemčenie Slovácka a nehodlalo sa s nikým deliť o strategické územie Moravy, ktoré pre neho predstavovalo most medzi Sliezskom a Východnou markou.[3] K žiadnym územným zmenám preto nedošlo.
Vývoj a zánik
S myšlienkou anexie Slovácka (Moravského Slovenska) Slovenským štátom prišla ako prvá Moravsko-slovenská spoločnosť a neskôr jej nástupca, organizácia Národopisná Morava. V deň obsadenia zvyšku Česka nemeckou armádou (15. marca 1939) vydal Jan Uprka a učiteľ Josef Vávra v Hroznovej Lhote prehlásenie o príslušnosti Moravských Slovákov k slovenskému národu a suverenite Slovenského štátu (ktorý bol vyhlásený predchádzajúci deň) nad Slováckom.[4] Nasledujúci deň zaslali Jan Uprka, Josef Vávra a Jan Ryba Adolfovi Hitlerovi list so žiadosťou o pripojenie Slovácka k Slovenskému štátu. V apríli 1939 naviac pripravila Národopisná Morava memorandum pre Seyß-Inquarta vo Viedni, kde žiadala spojenie Moravy s Východnou markou.
Národopisnú Moravu a koncept Veľkého Slovenska podporovali vedúci činitelia Slovenského štátu, najmä predseda vlády Vojtech Tuka a minister obrany Ferdinand Čatloš. Major Cyril Hluchý v generálnom štábe slovenskej armády bol poverený úlohami súvisiacimi s pripojením Slovácka ku Slovensku. V Bratislave vznikla s rovnakým účelom „Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov“. Koncepcia Veľkého Slovenska získavala v programe slovenskej vlády stále širší priestor.[4] Slovenská vláda chcela získať pod svoj vplyv niekoľko sto tisíc obyvateľov Slovácka, o ktorých sa tvrdilo, že sú to Slováci.[4]
Vojtech Tuka v októbri 1940 odovzdal v Berlíne nemeckému ministrovi zahraničných vecí Joachim von Ribbentropovi memorandum pre Adolfa Hitlera[2] s požiadavkou úpravy hraníc medzi Protektorátom Čechy a Morava a Slovenským štátom v prospech Slovenska. Ku Slovensku mala byť pripojená oblasť s mestami Hodonín, Kyjov, Strážnice, Veselí nad Moravou, Uherský Brod, Uherské Hradiště, Otrokovice, Zlín, Hranice, Valašské Meziříčí a Vsetín.[2]
Nemecko na žiadosť neodpovedalo, Slovenský štát ju preto v roku 1941 opakoval, tentoraz však s ešte väčšími územnými nárokmi, opäť presahujúcimi územia Slovácka.[1]
Nemecko po urgencii slovenské územné požiadavky kompletne odmietlo – malo vlastný plán ponemčenia Slovácka[3] prostredníctvom nemeckých jazykových ostrovov.[2] Nemecko navyše východomoravských iredentistov využívalo len k narušeniu českej jednoty[1] (do škôl v Slovácku bolo namiesto spisovnej češtiny zavádzané slovácke nárečie,[1] českí starostovia boli vytláčaní zo svojich funkcií)[3] a oproti spolupráci s nimi dávalo prednosť zabezpečeniu pokoja v Protektoráte prostredníctvom spolupráce s vládou protektorátu. Samotná Národopisná Morava podľa správy nemeckých okupačných úradov v Brne zo septembra 1939 svoj iredentistický program opustila a jej cieľom bolo už nie spojenie so Slovenským štátom, ale vlastná pronemecká politická koncepcia.[3]
Referencie
- ↑ a b c d e f g STRATILÍK, Ondřej. Slováci chtěli získat Slovácko, myšlenka přišla z Moravy. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2011-06-12. Dostupné online [cit. 2019-02-17]. ISSN 1213-1385.
- ↑ a b c d e f ŠLAJCHRTOVÁ, Leona. Slováci chtěli za války připojit kus Moravy, Hitler to zatrhl. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2011-06-10. Dostupné online [cit. 2019-02-17].
- ↑ a b c d e Pasák (1999), s. 288.
- ↑ a b c Pasák (1999), s. 287.
Literatúra
- MEZIHORÁK, František. Hry o Moravu : separatisté, iredentisté a kolaboranti 1938 – 1945. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1997. 143 s. ISBN 80-204-0675-1.
- PASÁK, Tomáš. Český fašismus 1922 – 1945 a kolaborace 1939 – 1945. 1. vyd. Praha : Práh, 1999. 486 s. ISBN 80-7252-017-2.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velké Slovensko na českej Wikipédii.
