Na území bolo zaznamenaných 35 druhov drevín[1] a 190 druhov húb.[4]Pralesný charakter územia dokladá veľké množstvo vzácnych a významných druhov húb a bohatá faunamäkkýšov[5]. Hniezdia tu aj niektoré druhy vážne ohrozených vtákov.
Predovšetkým vďaka svojej polohe a veľkej členitosti terénu je rezervácia hospodársky i turisticky takmer nedotknutá. Dynamika prirodzenej obnovy je dostatočná, a preto je hlavným cieľom ochrany bezzásahovosť.
Rezervácia bola vyhlásená v roku 1935 a potom znovu v roku 2010.[6] V roku 1962 bol dokonca podaný návrh na rozšírenie rezervácie, ale k jeho uskutočneniu nikdy nedošlo.[7] Vytýčenie územia a ohraničenie plastovými medzníkmi bolo vykonané v roku 2007[7]
V minulosti bolo územie často využívané k rôznym výskumom fauny, flóry, geológie i morfológie. Najstaršie stromy tu rastú už 200 rokov.[4] Hoci tu bol pôvodne vysadený les na hospodárske účely, vďaka veľkej členitosti terénu nebolo územie nikdy intenzívne využívané ekonomicky ani poľovne.[7] Iba pri západnom okraji terénne prístupnejšia časť územia bola ekonomicky využívaná, porasty na neprístupných miestach boli ponechané samovoľnému vývoju.
Výmera samotného územia je 41,67 ha a ochranné pásmo zaberá ďalších 18,25 ha.[1] Južnú hranicu tvoria poľnohospodárske pozemky využívané ako pasienky. Východná hranica prechádza lesom a hlboká roklina s potokom nahrádza hranicu západnú. Železničná trať severne od územia vedie po úpätí zo Sázavy do Stříbrné Skalice. Sklon svahov je okolo 50-60 %, ale na vystupujúcich skalkách môže dosahovať 100 %.[1] Relatívne prevýšenie je približne 170 m.[1]
Územie má svoju mezoklímu, kde prevažuje severná expozícia od vlhkého riečneho údolia a spôsobuje rast prevažne podhorských a horských druhov.[4]
Prírodné pomery
Geológia
Strmé svahy suťových lesov sú členené chrbátmi s ryhami spôsobenými eróznou činnosťou vody.[4] Plocha lesov je čiastočne hlinitá a čiastočne tvorená ako pohyblivými tak i zazemnenými suťami.[8]Skalnéodkryvy, typické pre suťové lesy sa tu nachádzajú ojedinele v najprudších úsekoch svahov.
Západným okrajom rezervácie, súbežne s cestou, ktorá vedie od Stříbrnej Skalice k samote Vestec, tečie potôčik, ktorý obteká Spálený vrch z južného úpätia západnou stranou až k ústiu do Sázavy pri severnom okraji rezervácie. Pred ústím sa na ňom nachádza Samechovský vodopád.
Zo stavovcov sa tu nachádza množstvo významne chránených druhov, z ktorých najvýznamnejší je výskyt mloka škvrnitého (Salamandra salamandra)[4] žijúceho v potoku západnej časti územia.[7] Z cicavcov je to napríklad hraboš podzemný (Microtus subterraneus).[4] Hniezdiacimi vtákmi sú muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a nepravidelne modráň malý (Ficedula parva), ktorý je dnes považovaný za veľmi ohrozený druh. Bolo tu dokázané aj hniezdenie vážne ohrozeného bociana čierneho (Ciconia nigra).[4]
Hospodárenie
Hlavným princípom ochrany je bezzásahovosť.[7] Väčšina územia rezervácie je ponechaná samovoľnému prirodzenému vývoju vďaka dostatočnej dynamickej prirodzenej obnove. Iba niektoré okrajové časti sú ovplyvnené hospodárstvom. V nich sa plánuje postupne ich premeniť s využitím prirodzenej obnovy na stav zodpovedajúci pôvodnej druhovej skladbe a štruktúre. Pri obnove je potrebné podporiť najmä jedľu vtrúsenú v bučinách a zachovať vhodný biotopegopisa skalného.[7]
Ohrozenie a problémy
Opäť vďaka morfológii terénu sú problémy spájané najmä s okrajmi rezervácie. Snáď okrem poškodzovania semenáčikov zverou, ktoré je viditeľné hlavne pri jedli. Obidva najvýznamnejšie problémy súvisia s človekom. Prvým je hrozba nelegálnej ťažby pri západnom okraji rezervácie. Druhým narušovanie územia v dôsledku blízkosti chatovej oblasti v severovýchodnej časti, a to hlavne zošľapom, ukladaním kompostu a odhadzovaním odpadkov.[7]
Turizmus
Rezerváciou nevedie žiadny náučný chodník ani sa tu nenachádza turistické značenie. Spolu s ťažkou dostupnosťou je to dôvodom malej návštevnosti rezervácie. V budúcnosti je však v pláne umiestniť sem niekoľko informačných tabúľ.[7]
Prístupové cesty
K územiu vedú dve cesty po okraji rezervácie. Prvá od Samechova je fyzicky náročná. Vedie zo severozápadu od údolia Sázavy a pokračuje strmým výstupom na Spálený vrch. Druhá miernejšia, tiahnuca sa po hrebeni z juhu, odbočuje zo žltej turistickej trasy medzi Vlkovcom a Dojetřickou hájovňou.[10]
↑ abMARŠÁKOVÁ-NĚMEJCOVÁ, Marie. Národní parky, rezervace a jiná chráněná území. [s.l.] : Academia, Praha, 1977. (po česky)
↑ abSbírka předpisů České Republiky [online]. Ministerstvo životního prostředí, [cit. 2011-11-29]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
↑ abcdefghiPlán péče NPR Ve Studeném na období 2010 - 2020 [online]. AOPK, [cit. 2014-11-01]. Dostupné online. (po česky)
↑ abcdeNárodní přírodní rezervace Ve Studeném [online]. Chráněná krajinná oblast Blaník, [cit. 2014-11-01]. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu. (po česky)
↑LOŽEK, Vojen; KUBÍKOVÁ, Jarmila; ŠPRYŇAR, Pavel. Chráněná území ČR.: Střední Čechy, Svazek 13. [s.l.] : Agentura Ochrany Prirody a Krajiny, Ekocentrum, Praha, Brno, 2005. (po česky)
↑Průvodce po České a Slovenské republice [online]. Turistik.cz, [cit. 2014-11-01]. Dostupné online. (po česky)
